Zoslanie Ducha Svätého C – komentár k medzispevu Ž 104

radostDobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Zem je plná tvojho stvorenstva. R.
Odnímaš im dych a hneď hynú * a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme. R.
Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. R.

(Ž 104, 1ab+24ac. 29b-30. 31+34)

Keď sa dnes pozrieme okolo seba, hlavne v mestách  vidíme v prevažnej miere naše ľudské výtvory. A keď chceme obdivovať niečo, čo sme neurobili my, jediná možnosť je zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na oblohu. Starozákonný človek mohol oveľa viac vnímať svoje okolie bez rušivých vplyvov. Ovocím takéhoto pozorovania prírody spojeného s Božou inšpiráciou je biblický Žalm 104. Žalmista obdivuje krásu a poriadok prostredia, v ktorom žije. Vidí nebo, zem, vody a vo všetkom spoznáva stopy Stvoriteľa. Jemu, svojmu Bohu, spieva chválospev, ktorý kvôli nádherným poetickým obrazom a prirovnaniam dostal prívlastok „perla žaltára“.

Boh je nesmierne veľký, avšak táto jeho veľkosť nespočíva iba v tom, že všetko stvoril. On svoje stvorenie vždy udržiaval a stále udržiava. Základným životným princípom je dych (hebr. ruach), keď ho Boh odníma, všetko hynie (104,29). Ale zoslanie ducha (opäť hebr. slovo ruach) všetko tvorí a obnovuje (104,30). Preto môžeme pokojne povedať, že „celý svet každodenne nanovo vychádza z dobrotivej Božej ruky.“ (E. Zenger) Na začiatku a na konci žalmu sa nachádza zvolanie: „Dobroreč, duša moja, Pánovi.“ (Ž 104, 1.35) Človek môže a má dobrorečiť Bohu. On síce nie je závislý od našich modlitieb, ale my ich potrebujeme. Duša tu predstavuje celého človeka so všetkým, čím je. Všetko v nás, celý náš život má byť dobrorečením Bohu.

Na Turíce zosiela Boh na svojich Ducha Svätého. Niektorí sa im posmievajú a tvrdia, že sú opití (Sk 2). Ale oni nie sú opití alkoholom „pod Boží obraz „. Páter Cantalamessa ukazuje, že každá svätá omša je tiež zoslaním Ducha Svätého, ktorý nás „opíja“. To je to opojenie, ktoré sa uskutočňuje pri dobrorečení – pri Eucharistii, triezve opojenie „na Boží obraz“. Nechajme sa naplniť Duchom Svätým, aby sme sa stali živým dobrorečením Bohu, svojmu Stvoriteľovi a aby on mal radosť zo svojich diel.

© Jozef Kohut 19.5.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.