A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“ Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. (Mt 14,22-34)
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
A treba si všimnúť, že keď Pán koná veľké veci, rozpúšťa zástupy, čím nás učí, že sa nikdy nemáme snažiť o slávu u množstva ani množstvo k sebe ťahať. Ďalej učí, že sa nemáme stále stýkať so zástupmi ani sa vždy množstvu vyhýbať, ale oboje máme robiť pre úžitok: preto nasleduje 23 keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Učí nás tak, že samota je dobrá, lebo sa potrebujeme prihovárať u Boha. Preto aj odchádza na pusté miesto a trávi tam noc v modlitbe, čím nás učí, že v modlitbe máme hľadať pokoj od času i miesta.
Učeníci znovu prechádzajú búrkou, podobne ako predtým (Mt 8,23-27). Vtedy ho však mali na lodi, teraz sú sami. Postupne ich totiž vedie k väčším veciam a učí, aby všetko mužne znášali.
Hieronym
Kým sa Pán zdržiava na vrchole hory, hneď povstáva vietor, ktorý duje proti nim, čerí more a apoštoli sú v nebezpečenstve. Hrozba stroskotania trvá dovtedy, kým nepríde Ježiš (…) Vojenské stráže a bdenia sa rozdeľujú na trojhodinové úseky. Keď teda hovorí, že Pán k nim prišiel počas štvrtého nočného bdenia, ukazuje, že boli v nebezpečenstve celú noc.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
Celú noc ich necháva zmietať sa, no po strachu im dvíha srdce, dáva im väčšiu lásku k sebe a trvalú spomienku. Pre toto nestál pri nich hneď: preto nasleduje 25 počas štvrtého nočného bdenia prišiel k nim kráčajúc po mori.
Hieronym
Keď hovorí „ja som,“ no nedodáva, kto je, buď vedeli podľa známeho hlasu rozpoznať toho, ktorý hovoril cez tmavú temnotu noci, alebo v ňom dokázali spoznať toho, o kom vedeli, že povedal Mojžišovi: toto povieš Izraelitom: Ja-som ma poslal k vám! (Ex 3,14) (…) Na všetkých miestach nachádzame, že najohnivejšou vierou planul Peter. S tým istým zápalom viery, ktorý mal vždy, verí i teraz, keď ostatní mlčia, že z učiteľovej moci dokáže spraviť to, čo nemohol z prirodzenosti: preto nasleduje 28 Peter mu povedal: Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode. Ako keby povedal: ty rozkáž a ona hneď bude pevná. A bude ľahké i telo, ktoré je samo osebe ťažké.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
Neprikázal vetru utíšiť sa, ale vystrel ruku a zachytil ho. Bola totiž potrebná viera v neho. Keď zlyhajú naše sily, vtedy stojí to, čo je od Boha. Aby teda ukázal, že nebezpečenstvo nespôsobil náraz vetra, ale jeho malá viera, pokračuje sa a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? Ukazuje tak, že keby bola pevná viera, ani vietor by nemohol uškodiť. A ako mláďa, ktoré predčasne vyjde z hniezda a už-už padne, matka nesie na krídlach a znovu vráti do hniezda, tak robí aj Kristus: preto nasleduje 32 a keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: Naozaj si Boží Syn!
spracované podľa www.catenaaurea.sk
Ilustračný obrázok: Ethiopian Icon, 2018, www.i.pinimg.com
