Posledné dni sú pre mnohých obyvateľov Európy vrátane Slovenska dosť vyčerpávajúce. Naša ekonomika sa zmieta vo veľkých problémoch, ktoré priamo i nepriamo súvisia so záplavami. Mnohí ľudia sa ocitajú v zložitej situácii. Prichádzajú o domy, autá, majetky, možno niektorí prišli aj o príbuzných. No neostáva to iba pri tom. Zrazu ľudia nemôžu ísť do práce, musia si brať neplatené voľno. Niektoré firmy a organizácie zatvorili svoje brány. Všetky tieto a ďalšie skutočnosti neprospievajú ekonomike krajiny a celej Európe. Práve v tejto ťažkej situácii prichádza Ježiš, tak ako v dnešnom evanjeliu. Ježiš je ten, ktorý nás dokáže pochopiť a náš smútok mu nie je ľahostajný. Ba naopak, hovorí, že stále máme mať nádej. Iste, teraz po týchto záplavách, nebude začiatok jednoduchý pre mnohé rodiny, dediny, mestá a štáty. Ekonomika výrazne oslabne. Avšak nie je potrebné sa znepokojovať. Potrebné je pracovať na odstraňovaní všetkých následkoch povodní a svoj zrak upierať na Krista, ktorý nás neustále povzbudzuje, aby sme mali nádej. Počasie je pre našu ekonomiku, prírodu, rodinu i organizmus človeka veľmi dôležité. Keď pred časom boli kántrové dni alebo prosebné dni za úrodu, kto z nás počas týchto dní sa postil a prosil za úrodu? Úroda to nie je nakúpenie potravín, ovocia a zeleniny v obchodoch. Niekedy ľudia citeľne vnímali nepriazeň počasia a počas prosebných dní sa viac modlili. Prečo? Pretože keď vyšli po zime na polia, od rána do večera v pote tváre túto pôdu obrábali. V prípade nepriazne počasia: prietrž mračien, mrazy, horúčavy, ľudia prichádzali o svoje ovocie a zeleninu. Naše dennodenné námahy v práci nám prinášajú chlieb – obživu pre náš každodenný život, ktorý aspoň zdanlivo už nie je tak citeľne napojený na počasie. Ale je, to potvrdzuje aj dnešná situácia. Obrobené polia ostávajú zaplavené a ľudia budú mať problémy s kvalitou a množstvom potravín, mäsa, ovocia a zeleniny. Tu sa ukazuje Ježišova veľkorysosť voči nám, keď vdove hovorí: „Neplač!“. To platí aj dnes. Neplačme nad tým, čo sa stalo! Pozrime sa do minulosti a poučme sa z toho, že pri našich námahách sme nedostatočne pamätali na Krista. Známe „ora et labora“ – „modli sa a pracuj“, už nemá tak dôležité miesto v našom každodennom živote. Neváhajme sa vrátiť k tomuto heslu, zamyslieť sa nad ním a zobrať ho za svoje. Ježiš prejavil záujem a cit k tejto žene vzkriesením jej syna: „A Ježiš ho vrátil jeho matke.“ Príbeh pokračuje ďalej. „Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ Ľud velebil Boha, ktorý prejavil veľký súcit s touto ženou. Boh je medzi nami a aj dnes prichádza a zdôrazňuje, aby sme nestrácali nádej. S modlitbou na perách a s potom v tvári od každodenných námah, sa nebojme vykročiť v pred. Potrebujeme znova objaviť hodnoty: poctivosť, pracovitosť, usilovnosť, spravodlivosť, ochotu pomáhať a dôverovať Bohu s modlitbou chvály, vďaky a prosby na perách. Nezabúdajme, že od týchto hodnôt závisí rozvoj našej rodiny, obce, krajiny, spoločnosti nielen v ekonomickej ale aj morálnej oblasti.
© Jaroslava Kmecová, 04.06.2013
