16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. 17 Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
18 „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal:
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
19 a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
20 Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21 A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ 22 Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ 23 On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ 24 A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. 25 Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. 26 A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. 27 A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ 28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29 Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. 30 Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. (Lk 4:16-30)
Všetci poznáme silu slova. Slovo dokáže robiť mnohé veci. Skrze slová sa uzatvárajú veľké obchody. Skrze slová sa túžba dvoch sŕdc stane realitou, slovami končia spory alebo naopak začínajú vojny. Už žalmista zjavuje silu slova: tvoje slovo utvorilo zem i nebo, skrze neho povstali voje nebies. Dnešné evanjelium nás rovnako upozorňuje na silu slova. Ježišovho slova.
Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst. Doslovný preklad gréckeho originálu: všetci mu vydávali svedectvo a boli prekvapení kvôli slovám milosti, vychádzajúcim z jeho úst. Táto veta ukazuje reakciu poslucháčov na Ježišove slová. Na jednej strane nemohli poprieť slová milosti. Na druhej strane boli prekvapení, zaskočení, zo sily jeho slov. Totiž slová milosti nie sú „milé“ slová, ktoré lahodia ušiam, lebo sú správne vyslovené, bez akcentu, bez zaťahovania, poskladané literárnou rečou… slová milosti – tes charitos v jednotnom čísle odkazuje na milosrdenstvo ako postoj Boha voči svojim deťom, voči ľuďom. Prekladá hebrejské chesed, slovo, ktoré je pomerne komplikované preložiť jedným termínom. Označuje milosrdnú a vernú lásku. Do slovenčiny by sme to mohli preložiť opisom: robiť vždy dobro, bez prestania, aj napriek odmietaniu.
Je to presne tento postoj Boha, ktorý zažili Ježišovi poslucháči vo chvíli, keď Ježiš začal vysvetľovať prečítaný úryvok z knihy proroka Izaiáša. Ako dospelý židovský muž mal právo nielen čítať Písmo, ale povedať k nemu aj svoje postrehy, vysvetlenie alebo vlastnú skúsenosť. Ježišovo slovo pohlo srdcami. Stalo sa niečo, čo nemohli poprieť.
Ježiš prečítal časť zo 61 kapitoly Izaiáša. Táto patrí k záverečným kapitolám, ktoré hovoria o nádeji, o znovuzrodení pokoreného a potrestaného národa. Kým Iz 1- 39 sú povzbudením žiť podľa Božej zmluvy a hrozbami súdu, ak jednotlivci budú tvrdošijný, Iz 40 – 55 hovorí o treste a vyhnanstve. Pre „nepočúvanie“ a „neprijímanie“ Božieho slova si privodili babylonské zajatie, stratu zeme, nezávislosti. Stali sa otrokmi pre vlastnú hlúposť. V tejto časti zaznieva aj nádej, lebo Služobník Boží obetuje seba samého a touto seba obetou vyslobodí mnohých. Záverečné kapitoly Iz. 56 – 66 hovoria o blízkej realizácii nádejí. O obnove, ktorá už začína. O slobode, radosti miesto smútku. Citovaná časť v Nazaretskej synagóge je časťou tejto knihy proroka Izaiáša. Ježiš určite čítal viac ako nám to zachoval evanjelista. Ale táto ústredná časť nám ukazuje, že Ježišove slová musíme chápať v širšom kontexte.
Ježiš začal hovoriť, že sa napĺňajú slová obnovy.
Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou! 2 Lebo, hľa, tma pokrýva zem a temnota národy, ale nad tebou sa zaskvel Pán a jeho sláva sa zjavila nad tebou… Slnko ti už nebude svetlom vo dne, ani k žiare ti už nezasvieti mesiac, ale Pán ti bude večným svetlom a tvoj Boh tvojou ozdobou. Tvoje slnko už nezapadne… vybudujú odveké sutiny, zrúcaniny predkov postavia, obnovia spustošené mestá, trosky od pokolenia do pokolenia… už ťa nebudú volať Opustená… nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sám. Vo svojej láske a milosrdenstve ich sám vykúpil, zdvihol ich sám… lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem a na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu…zaraduje sa vám srdce (Iz 60:1-2.19-20; 61:4; 63:9; 65:17; 66: 14)
Toto je niekoľko veršov z časti proroka Izaiáša, ktorá rozpráva o obnove. Túto obnovu prišiel Ježiš ohlásiť a poslucháčom sa muselo srdce zaradovať, keď počuli tieto slová. Slová, ktoré ukazovali, že napriek politickému a sociálnemu chaosu, ktorý vládne krajine, už je predo dvermi, ba vstupuje niečo nové. Boh Izraela nezabudol na svoje deti. A túto blízkosť zakúsili radosťou v srdci. Radosť a prekvapenie boli dotykmi Boha. A presne tomu oni, poslucháči, vydávali svedectvo, že je to naozaj tak. Avšak zvesť o tejto milosti, milosrdenstve, prichádza z úst Ježiša, obyčajného tesára. Možno jedného z najchudobnejších ľudí ich domoviny. A je im to divné. Tak to práve on? On toto hovorí? Kto je, že si takto dovoľuje? Čo si o sebe myslí? V reakcii poslucháčov cítiť odpor, rezervovanosť, ba až odmietnutie. Sám Ježiš to dokazuje „akiste mi poviete lekár lieč sám seba…urob aj tu zázraky“. Nahnevali sa na neho a chceli ho zabiť. Prečo? Lebo trafil klinec po hlave!
Dve veci sa môžeme naučiť z tejto udalosti. Prvá je sila Božieho slova, ktoré nám ukazuje na milosrdenstvo Boha, ktorý je blízky a ktorý chce konať. Toto slovo neprináša len informáciu, ale preniká do sŕdc. Slovo počuté, prijaté prekvapuje. Prináša skúsenosť, ktorú mnohí pomenujú ako nádej, odľahčenie, radosť, svetlo, pokoj, jasná myseľ. Ako by sa poskladal rozhádzaný hardware počítača. Kvôli tomu hovorí Ježiš: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli. – v gréčtine vo vašich ušiach. Slová proroka sa stávajú realitou ak vchádzajú do uší a skrze ucho zídu do srdca. Lenže slovo, ktoré zišlo do srdca, v srdci nebolo prijaté. Srdce odpovedalo okrem obdivu a prekvapenia, odmietnutím. „Nie je to Jozefov syn??????“ Čo si o sebe myslí??? Akoby zaznievala žiadosť „my chceme iného proroka a osloboditeľa!“, „nech je to niekto vznešený, urodzený a nie tesár!“. A toto je druhá lekcia udalosti. Dávať pozor na naše predstavy, lebo sú konfrontované s Božím slovom a môžu vyvolať rovnakú reakciu ako u Nazaretčanov. Vtedy je správnym postojom – okrem prekvapenia – otvorenosť.
Otvorenosť, ktorá dokáže povedať „ja som si to takto nepredstavoval…“. Prorok Jeremiáš je vzorom. Lebo odpovedá rovnakým prekvapením a strachom. Akoby chcel primäť Pána, aby zmenil názor.
I povedal som: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som.“ 7 Ale Pán mi riekol: „Nehovor: “Mladučký som,” lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. 8 Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil!“ – hovorí Pán. 9 Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: „Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst! 10 Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil.“ (Jer 1:6-10)
Ale jeho strach sa preklopí do prijatia práve skrze otvorenosť. A toto sú kľúčové slová pre nás všetkých: počúvať Slovo, vpúšťať si ho do srdca, konfrontovať sa s vlastnými predstavami a úprimne ich pomenovať pred Pánom. A nakoniec nechať sa pretaviť, neodporovať tomuto slovu. Aj keby to malo trvať niekoľko dní či týždňov, je nutné ho znova a znova čítať a počúvať. Iba takto možno zažiť radosť, ktorú Ježiš zvestuje slovami proroka Izaiáša. Ináč nie. Ináč sa slovo stane ťažkým, Rúcajúcim istotu a nádej. Môže vytrhávať a rúcať, nivočiť a pustošiť. Alebo budovať a sadiť. Závisí len od teba.
© Róbert Jáger, 2013
