22.nedeľa rok C – pohľad ekonóma

22_cezrok_C_ek (720x540)Základnou myšlienkou dnešného evanjelia je pokora a slušnosť. Slová, ktoré v tejto spoločnosti už nie sú „moderné“. Tieto slová sa stali „nepoznanými“ v živote mnohých ľudí. Nie je to škoda? Veď obidve slová sú veľmi dôležité aj v ekonomike. Je veľa podnikateľov, zamestnancov, zamestnávateľov, politikov, umelcov, ktorí majú mnohé dary od Boha. Ale zabúdajú na to, že nestačí mať iba dary, ale je potrebné v pokore si priznať nielen svoje dary ale aj svoje chyby. Ku všetkým ľuďom je potrebné sa správať slušne a v prvom rade s úctou. V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí o pozvaní na svadbu a o postojoch pozvaného a pozývajúceho. Aký postoj máme my v našom povolaní, ktoré vykonávame? Sme tými, ktorí nie sú sebakritickými ľuďmi, alebo naopak v pokore stojíme neustále pred Bohom? Každý občan tejto krajiny chce počuť o istotách. Chce mať istoty v poberaní sociálnych dávok, v pomoci v núdzi zo strany štátu, v práci a podobne. Pozrime sa na postoj Benedikta XVI. „Pane, čo odo mňa chceš? Dávaš mi na plecia ťažké bremeno, ale ak toto odo mňa žiadaš, na tvoje slovo spustím siete v istote, že ty ma povedieš i so všetkými mojimi slabosťami.“ (KOŠIAR, J. – LABO, Š. Vzácny odkaz Benedikta XVI. Kronika posledných dní pontifikátu 11. – 28. 02. 2013.) Benedikt XVI. nám ukazuje postoj veriaceho človeka. Veriaci človek vykonáva každú prácu nielen s láskou, ale aj profesionálne, zodpovedne, svedomito, s radosťou a s pohľadom upretým na Boha. Rehoľná sestra Benedikta, mi pri jednom rozhovore povedala: „Každá práca, ktorá sa vykonáva poctivo, zodpovedne a svedomito, je náročná.“ Aká je to veľká pravda. Keď si vymenujeme povolania, môžeme posúdiť náročnosť každého z nich? Iste sú povolania, ktoré sú nepochybne náročné. Ale nemožno žiadne povolanie nadradiť inému. Tak ako nemožno, aby človek sám seba ohodnotil ako najdôležitejšieho hosťa na svadbe. Ak budeme vykonávať každú prácu, ktorú vykonávame svedomito, zodpovedne, poctivo a s láskou, budeme vidieť, že táto krajina sa mení k lepšiemu. Nie preto, že sa výrazne zmenili istoty v spoločnosti, ktoré prezentujú ľudia. Ale preto, že si človek vykonávajúci prácu uvedomí dôležitosť poslania vo vykonávaní konkrétnej práce. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o istote, ktorá nie je istotou pre tento svet. Táto istota má rozmer večnosti.  Preto nezbierajme poklady iba pre tento svet, ale skúsme začať zbierať poklady, ktoré budú zúročené v prvom rade vo večnosti. Výsledkom svedomitej práce každého človeka, bude radostné prežívanie pracovného týždňa, napriek všetkým nástrahám a problémom. Žijeme na tomto svete nie preto, aby sme tu dostali ocenenie, ale preto, aby sme pred Božou tvárou vo večnosti mohli povedať, že sme menili svoje srdce a tým sa menili aj srdcia našich známych k lepšiemu.

© Jaroslava Kmecová, 28. 08. 2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *