Ľudovít

v 176V triede ho nemali za nič. Nevedel hrať futbal, lebo mal kratšiu nohu a známky mal tiež také všelijaké; hrali všetkými farbami. A to oblečenie: hádam z minulého storočia. Nohavice na puky a košele zapnuté až po posledný gombík. Hrôza. Vychovávali ho starí rodičia, lebo otca nemal a mama sa kamsi zatúlala. Tak si myslel, že to pre tú kratšiu nohu. Bývali v starom dome a ich oblečenie bolo cítiť zatuchlinou. Mnohí sa mu zato smiali a tí, čo sa nesmiali, sa ho neodvážili zastať. Iba triedna ho volala Ľudo. Keď rozprával, často sa zajakával; mnohí sa na tom dobre bavili a tí, čo sa nebavili… V nedeľu bola akási dedinská slávnosť. Ľudovít nerozumel ani zbla rečníkom. No a čo, beztak sedeli s dedkom sami dvaja v poslednom rade, na tribúnu ani nedovidel. Keby už bol koniec, dedko mu sľúbil kofolu. K mikrofónu na záver pristúpil riaditeľ školy. Načo, veď sú ešte prázdniny. Ľudovít odrazu zreteľne začul svoje meno. Od ľaku ani nemukol a tváril sa, že nič. Ktosi ho drgol pod lopatku: „Čo si hluchý, volajú ťa, choď!“ Bolelo to. Zrazu sa ocitol na pódiu. Ani nevedel ako. Asi ho niekto preniesol. Riaditeľ mu pred celou dedinou odovzdal diplom a peniaze, lebo jeho výkres vyhral celoslovenskú súťaž, do ktorej ho prihlásila triedna. Kreslenie bola jeho vášeň. Všetci mu tlieskali. „Čo si to vlastne nakreslil?“ spýtala sa ho nejaká novinárka z okresných novín. „Mamu,“ odpovedal Ľudovít a vôbec sa pritom nezajakal.

© Júlia Hubeňáková,  25. 8. 2013

Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil.

Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“

On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘

Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘

Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.

A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.

A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“ Lk 13, 22-30

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.