Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.
Preto keď som aj ja počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske k všetkým svätým, neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.
Ef 1, 3-6. 15-18
Apoštol Pavol hneď na začiatku listu Efezanom ( a pravdepodobne aj ďalším cirkevným obciam v Malej Ázii) po úvodnom pozdrave píše chváloreč na to, čo Boh v Ježišovi Kristovi urobil nielen pre neho samého, ale aj pre adresátov listu. Ako skúsený rečník používa prvú osobu množného čísla. Nehovorí len o sebe, alebo len o adresátoch, ale múdro používa zámená „my“, „nášho“, „nás“. Pavol nie je zahľadený do seba, ani sa nepotrebuje líškať adresátom, ale je zahľadený do „dokonalého zákona slobody“ ktorú našiel v Ježišovi Kristovi, v ktorej spoznal Boha ako Otca a seba spolu s ostatnými ako prijaté a milované Božie dieťa. A preto oslavuje a chváli Boha za to, čo v Ježišovi Kristovi urobil. Používa pri tom dve predložky „v“ a „skrze“.
Boh Otec ľudí v Kristovi požehnal požehnaním a vyvolil byť svätými a nepoškvrnenými v láske. „Požehnať požehnaním“ znamená dať všetky potrebné prostriedky a silu k určenému cieľu. „Vyvoliť“ k svätej láske, by sme mohli chápať ako vyvoliť k čistej nesebeckej láske. To je láska akou Boh miluje a akej človek nie je vlastnými silami schopný.
Okrem toho nás Boh Otec predurčil byť skrze Krista jeho adoptovanými synmi. To znamená byť milovaný, tak ako to nijaký človek nevie. Možno povedať, že je to paralela k vyššie spomenutému požehnaniu všetkým nebeským požehnaním. Toto všetko Boh robí zo svätej a nepoškvrnenej lásky. Apoštol píše, že Boh to robí preto, aby bola chválená a oslavovaná jeho milosť, ktorú sme v Božom milovanom Synovi dostali. Tento cieľ sa dosahuje tým, že sa ľudia, kresťania, nechajú v dobrom slova zmysle „nakaziť“ Božou láskou a začnú sa mať radi navzájom nesebeckou láskou.
Práve túto črtu – vzájomnú lásku – Pavol chváli v druhej časti dnešného čítania. Mení prvú osobu množného čísla na druhú osobu a oceňuje, že o adresátoch listu sa mu dostalo dobrých správ. Majú pevnú vieru a majú sa radi. Láska k všetkým svätým sa tu chápe ako láska k všetkým pokrsteným, ktorí majú byť čistí v láske. Slovo „svätí“ označuje všetkých kresťanov.
Pavol sa nielen teší z dobrých správ, ale uvedomuje si, že život kresťana je ustavičná výzva a napredovanie a preto pridáva – takpovediac „novoročné“ – prianie poznania a prehĺbenia skúsenosti s Božou čistou láskou, ktorá sa ukázala v Ježišovi Kristovi. K jeho prianiu sa pre všetkých čitateľov do nového roka neskromne pripája aj autor týchto riadkov.
