2. pôstna nedeľa C – komentár k prvému čítaniu Gn 15,5-18

Boh vyviedol Abrama von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš.“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo.“ On uveril Pánovi a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán, ja som ťa vyviedol z Uru Chaldejcov, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On sa opýtal: „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Pán odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana, hrdličku a holubicu.“ On vzal všetky tieto zvieratá, rozpolil ich a obe polovice položil vzájomne oproti sebe; vtáky však nerozpolil. Na mŕtve telá zlietali dravé vtáky a Abram ich odháňal. Keď zapadlo slnko, na Abrama doľahol tvrdý spánok a prenikla ho veľká, príšerná hrôza. Keď už slnko zapadlo a nastala hustá tma, zjavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala pomedzi rozpolené zvieratá. V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu slovami: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat.“
(Gn 15, 5-12.17-18)
V ponímaní orientálneho človeka je za najväčšie požehnanie považované početné potomstvo a veľkým nešťastím je bezdetnosť. Z mnohých biblických vyjadrení spomínaného presvedčenia uveďme aspoň jedno: „Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona. Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet. Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.“ (Ž 127) Žalm používa vojenskú terminológiu a prirovnáva deti k šípom bojovníka. Keď Boh  hovorí s bezdetným Abramom rovnako používa bojový slovník: „Ja som tvoj štít“ (Gn 15,1). Abram sa práve vracia z víťazného boja (Gn 14), preto mu Pánove slová o štíte nemôžu znieť cudzo. A zdá sa, že správne chápal aj hlbší význam Pánových slov. Uvedomuje si, že nemá potomka, nemá „šípy v ruke“, ale jeho „šípom“ (presnejšie štítom) chce byť Boh. Napriek tomu pripomína Pánovi skorší prísľub (Gn 12-13) a žiada si od neho vlastné potomstvo. Boh ho chce uistiť, že je spoľahlivým Bohom a tu sa začína naše čítanie na druhú pôstnu nedeľu v roku C.
V perikope máme najprv prísľub nespočítateľného potomstva (porov. Gn 13,16) a ako reakcia sa uvádza Abramova viera, ktorá mu bola pripočítaná za spravodlivosť. Potom sa opakuje prísľub vlastnenia krajiny, na ktorý nadväzuje Abramova otázka „podľa čoho poznám?“ Svojím pýtaním sa nám pripomína Jánovho otca Zachariáša, či skôr Máriu pri zvestovaní, pretože Abramova otázka podobne ako Máriina, na rozdiel od Zachariáša nevedie k sankciám. Boh Abramovi neodpovedá logickými argumentmi, ale symbolickým konaním. Prechádzaním pomedzi rozpolené zvieratá sa chcelo povedať: Nech dopadnem tak ako tieto mŕtve zvieratá, pomedzi ktoré prechádzam, ak nedodržím, čo som sľúbil. Boh nad sebou vyhlasuje podmienečný rozsudok smrti. Všimnime si, že Abram pomedzi zvieratá neprechádza, ale spí tvrdým spánkom.
Starozákonné čítanie druhej pôstnej nedele nám môže trochu osvetliť tajomstvo veľkonočného trojdnia, konkrétne Bielej soboty. Boh, ktorý nad sebou vyhlásil rozsudok smrti, naozaj zomrel. Nie preto, že nedodržal slovo, ale namiesto nás a kvôli nám. Ježiš svojou smrťou zostúpil do našej osamotenosti (porov. Ratzinger: Úvod do kresťanstva – článok „Zostúpil k zosnulým“), aby ju prekonal. Už nie sme osamotení, či „bezdetní“, on je s nami. Nie sme ani bez domova, lebo „naša vlasť je v nebi“ (Flp 3). Boh vyviedol Abrama najprv z Uru Chaldejcov, potom ho vyviedol von, aby sa pozrel na nebo. Kristus vyviedol človeka z moci smrti a vedie ho do neba.
© Jozef Kohut 22.2.2013