2. Veľkonočná nedeľa C – komentár k medzispevu Ž 118

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, *že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovorí dom Áronov: *jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovoria všetci bohabojní: *jeho milosrdenstvo trvá naveky. R.
Kameň, čo stavitelia zavrhli, *stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána; *vec v našich očiach obdivuhodná.
Toto je deň, ktorý učinil Pán, *plesajme a radujme sa z neho. R.
Pane, spas ma; *Pane, daj mi úspech.
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. †
Požehnávame vás z domu Pánovho. *Boh, Pán, je naším svetlom. R.

(Ž 118, 2-4.22-24.25-27a)

Medzispev druhej veľkonočnej nedele v roku C nám znovu prináša niekoľko veršov zo Ž 118. Zaradenie toho istého žalmu, ako na Veľkonočnú nedeľu, vytvára niečo ako klenbu nad celou oktávou, ktorá je jedným veľkým dňom oslavujúcim Ježišovo zmŕtvychvstanie.

Zo štrukturálneho hľadiska tvoria verše 1-4 úvod, ktorý vo forme litánií ospevuje Božiu dobrotu a milosrdenstvo. Záver je vo verši 29, ktorý je doslovným zopakovaním úvodu. Verše 5-28 sú jadrom žalmu s rečou prevažne v prvej osobe jednotného čísla (tzv. Ich-Rede). Toto „ja“ presahuje podľa odborníkov (E. Zenger) skúsenosti jednotlivca a predstavuje Izrael, ktorý podobne ako vo Víťaznej piesni (Ex 15, 1-18) po prechode cez Červené more, ďakuje Bohu za záchranu. Striedanie „ja“ a „my“ v druhej časti žalmu vyznieva ako dialóg medzi zachráneným Izraelom a Áronovskou kňazskou triedou. Mesiášsky prvok v texte vyjadrujú slová „požehnaný (hebr. baruch), ktorý prichádza v mene Pánovom“.

Modliť sa slovami Ž 118 znamená vyznávať, že ten, kto koná je Pán. On urobil v histórii veľké veci, keď zachraňoval svoj ľud. Ale to všetko nie je iba nostalgická spomienka na minulosť. Skúsenosti predošlých generácií nás povzbudzujú volať k Bohu: „Pane, spas; Pane, daj úspech.“ Boh našich predkov sa chce stať aj naším Bohom. Aj dnes je možné zakúsiť jeho dobrotu a milosrdenstvo. Boh, Pán je aj naším svetlom. Židia si týmto žalmom pripomínali exodus z Egypta, ktorý je centrálnou udalosťou ich dejín spásy. My kresťania spievame tento žalm, keď oslavujeme exodus Ježiša Krista a prosíme, aby nás previedol z otroctva hriechu na slobodu Božích detí (porov. Rim 8,21) a zo smrti do života (Jn 5,24).

© Jozef Kohut 4.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.