Zoltán

Bola práve hodina náboženstva. Do triedy sa konečne oprelo slniečko a nálada sa začala prebúdzať. Pán kaplán mal čo robiť, aby ôsmakov udržal.
„Čo myslíte?“ začal, keď sa už všetci ako tak utíšili, „keby ste boli vy vo Večeradle a zjavil by sa Pán Ježiš a napríklad ty, Zoli, by si tam z nejakého dôvodu nebol…“
„Nebol, lebo by pásol ovce,“ zaškeril sa Marek a trieda vybuchla do smiechu. Zoltán očervenel ako paprika, no nepovedal nič.

„Nebol by si tam a keď by si sa vrátil, všetci by  tvrdili, že k ním prišiel Ježiš. Uveril by si?“
Marek opäť zaklincoval: „No, keby nebol 1. apríl, tak by uveril.“ Ďalší výbuch.
Pán kaplán bol s nervami na konci. Ledva sa ovládol.
„Dobre a teraz odpovie Zoli.“
„Neviem, pán kaplán, či by som uveril, lebo ja som najradšej, keď si všetko môžem overiť. Asi by som odpovedal rovnako ako Tomáš.“
„Páči sa mi tvoja poctivá odpoveď, že sa nehráš na hrdinu. Ja by som sa zrejme zachoval rovnako, neuveril by som.“
Žiaci na kaplána pozreli s prekvapením.
„Čo sa čudujete! Predstavte si, aké to muselo byť vtedy absurdné. Nech by bol na mieste Tomáša hocikto iný, myslím, že by sa zachoval rovnako… Viete, čo sa mi na celom príbehu páči najviac? Prísľub blahoslavenstva, ktorý dal Pán Ježiš tým, ktorí uveria. Toto ma fascinuje. Ja som ten príbeh dlho vnímal tak, že akú mal ten Tomáš malú vieru. To ja na jeho mieste…, iste to poznáte. Ale potom som prišiel na to, že ja som v živote presne taký istý neveriaci Tomáš a skúšal som uveriť Božiemu slovu bez dôkazov. Viete, jednoducho uveriť Bohu vo všetkom. Skúsili ste to niekedy takto?“
Trieda stíchla a zvážnela, pán kaplán bol s hodinou spokojný. Tešil sa, že Zoli odpovedal múdro a pravdivo. Je to dobrý chlapec.

© Júlia Hubeňáková, 4.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.