2. veľkonočná – Tomášova nedeľa (Jn 20,19-31)

 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.  (Jn 20,19-31)

Je to veľmi jednoduché pohrdnúť Tomášom pre pochybnosti, ktoré mal. Nemali by sme však zabúdať na naše vlastné pochybnosti. Tomáš nebol spolu s ostatnými apoštolmi, keď sa im zjavil Pán. A skúsenosť jeho priateľov apoštolov mu vonkoncom nestačila. Chcel mať svoju vlastnú. A získal ju!!!!!
Mávaš niekedy pochybnosti? Neboj sa, to je dobré. Nesmieme sa nechať zakríknuť len preto, že máme pochybnosti. Povedať „tvoje pochybnosti sú urážkou Ježiša!“ je farizejská odpoveď akéhokoľvek kresťana, ktorý druhého takto umlčí. Nie, pochybnostiam sa treba postaviť poctivo zoči voči. Je veľmi nebezpečné mať plnú hlavu naučených odpovedí a formuliek bez toho, aby sa človek sám pýtal, sám sa presvedčil, sám sa popasoval s pochybnosťami. Pochybnosti nám pomáhajú rásť.
Počúvaj znovu láskavé slová Ježiša: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! Neboj sa, prinášam pokoj. A poď sa presvedčiť sám, vlož svoje ruky do mojich rán, vlož svoje ruky do bolesti!!!! Vložiť ruky do bolesti pochybností znamená neutiecť pred nimi!!!
Ježiš veľmi dobre rozumie, že máme a budeme mať otázky vo veciach, ktoré sú ťažké na pochopenie alebo je im ťažké uveriť. Pochybnosti sa stále objavia aj v úprimnom hľadaní pravdy. O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 26-27)

Dva detaily, ktoré nám môžu pomôcť prehĺbiť vlastnú vieru:
a) úprimná a poctivá pochybnosť môže viesť k prehĺbeniu vzťahu s Ježišom. Svedectvo iných môže človeka priviesť ku konfrontácii s vlastnou pochybnosťou a skúsenosťou. Ale nakoniec sa každý musí sám presvedčiť, každý musí mať sám svoju vlastnú skúsenosť. A môžeš ju mať! Tomáš začal pochybnosťami, ale skončil až obetovaním vlastného života, aby dokázal ostatným pravdivosť Ježišovho vzkriesenia. Prečo? Lebo hľadajúc našiel odpoveď.
b) poctivá pochybnosť môže viesť k novej, prehĺbenej dôvere. Keď sa človek dostane na dno, keď je bolesť neznesiteľná, keď sa zdá, že niet východiska, vtedy pochybnosti prichádzajú aj bez pozvania. Keď sa objavia, nemá zmysel sa tváriť, že tam nie sú, že neexistujú. Namiesto toho pochybnosti by mali človeka priviesť k Bohu a k Jeho slovu, aby sa mu dostalo odpovede. Ak sa v čase pochybností človek obráti k Bohu, hľadá odpoveď v jeho Slove – tak ako sa dá predpokladať, že to robil Tomáš počas dní, ktoré uplynuli medzi prvou a druhou nedeľou – potom sám zažije prekvapivú blízkosť a dôvernosť Pána. Lebo Pán hľadajúcemu dá odpoveď, nenechá ho v pochybnostiach.

Je uzdravujúce prichádzať k Ježišovi s vlastnými pochybnosťami a nezabúdať na láskavú trpezlivosť Ježiša voči pochybujúcemu Tomášovi. Môžeme sa modliť aj týmito slovami: „Pane Ježišu, ďakujem ti za tvoju trpezlivosť s Tomášom. Ďakujem ti, že aj mňa prijímaš hoci sa trápim s neistotou a pochybnosťami. Ukáž sa aj mne ako si sa ukázal Tomášovi!“

©  róbet jáger, 2013

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.