V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
(Lk 24, 1-12)
Prví svedkovia prázdneho hrobu boli ženy, ktoré nasledovali Ježiša a slúžili mu počas jeho verejného účinkovania. Poslúžiť mu chceli aj po jeho smrti, keď sa rozhodli dokončiť pohreb podľa zaužívaných zvykov. Úmysel prísť k hrobu a pomazať Ježišovo mŕtve telo voňavými olejmi sa zrodil ešte pri Ježišovom pohrebe. Evanjelista Lukáš to pripomína, keď uvádza, že oleje si už pripravili vopred. Ich očakávania na ceste k hrobu sa však nenaplnili. Našli otvorený hrob, čo znamenalo, že ktosi už tam bol pred nimi. Možno prvou otázkou bolo, či ich nejaké iné ženy nepredbehli v službe Ježišovi, alebo či sa tam nejaká nepovolaná osoba nemohla násilím dostať.
Rozpaky žien prerušuje až stretnutie dvoch mužov v žiarivom odeve. Ich reakcia – bázeň a klaňanie sa – naznačujú, že ide o anjelské bytosti. Títo Boží poslovia oznamujú ženám Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho však pripomínajú ženám, to čo im Ježiš povedal v Galilei, keď ich vyučoval. Je to zaujímavé aj vzhľadom k tomu, že prirodzene by sme čakali učeníkov ako tých, čo by si mali pamätať Ježišove slová. A práve okamih, kedy si na základe anjelovej výzvy spomenú na tieto slová, dáva ženy do pohybu a robí z nich zvestovateľky radostnej správy o Ježišovom zmŕtvychvstaní.
Možno tu vidieť dôležitosť naplnenia predpovedaného, čo veľmi pekne súvisí aj s úlohou pastierov pri Ježišovom narodení. Zjavujú sa im anjeli a hovoria o naplnení prisľúbení narodením Mesiáša. Znamením sa stáva dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Keď to potom vyrozprávajú v Betleheme pri jasličkách, Mária a ostatní sú z toho prekvapení, podobne ako učeníci, keď im ženy hovoria o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ženy sú tak v pozícii prekvapivých nositeliek dôležitej správy, ktorá ďaleko prekročila ich očakávania. Na ťahu sú teraz učeníci, ktorí počnúc Petrom začnú hľadať potvrdenie správy o Ježišovom vzkriesení až kým on sám nevstúpi do ich spoločenstva.
My kresťania sme na tom podobne, aj keď si pripravíme vonné oleje nášho života, predsa len Kristus nás vie dokonale prekvapiť a urobiť z nás nádoby oveľa väčšej hodnoty a služby. A práve veľkonočná liturgia je obdobím, v ktorom by sme sa mali dať prekvapiť.
© Štefan Novotný 30.3.2013
