2. veľkonočná nedeľa C – pohľad psychológa

„Pán môj a Boh môj.“ takto odpovedá Tomáš po tom, čo vkladá ruky do Ježišových rán a boku. O Tomášovej pochybnosti čítame v nedeľnom evanjeliu. Tomáš, ktorého odvtedy neoslovíme inak ako prívlastkom neveriaci.
Tomáš bol asi veľký pragmatik a za každú cenu požadoval dôkaz – viditeľný nie len ostatným učeníkom, ale aj jemu samotnému. Potreboval zažiť skúsenosť so zmŕtvychvstalým  Ježišom. Nedal na slová učeníkov – jeho známych, s ktorými sa stretával a veril im. Ich rozprávanie mohol chápať ako nereálne, možno ako skupinové poblúznenie. Videl Ježiša robiť zázraky, videl ako uzdravoval ľudí, videl akú má moc, ale zvíťaziť na smrťou ? To už možno Tomášovi pripadalo priveľa. Potreboval skúsenosť, aby v sebe uhasil všetky provokujúce a vtieravé myšlienky a aby sa pridal na stranu väčšiny učeníkov. Tomáš nechcel Ježiša len vidieť, ale potreboval sa ho aj dotknúť, dotknúť sa jeho rán. Ježiš znova prichádza medzi učeníkov a umožňuje Tomášovi stopercentne uveriť. Po vložení prstov do jeho rán Tomáš bez pochybnosti odpovedá: „Pán môj a Boh môj.“
A s nami je to niekedy tak. Nedáme na tvrdenie druhých, ale potrebujeme zažiť skúsenosť sami na sebe. Je to prirodzené, lebo skúsenosťou sa rýchlejšie učíme a veci, ktoré sme zažili na sebe si aj rýchlejšie zapamätáme. Jednoduchý príklad, ktorý v detstve zažil asi každý z nás. Rodičia nám hovorili: Janko, Miško, Marienka, Miška nechytaj ten sporák, alebo pec popáliš sa. Stačilo nám to? Slovám rodičov sme neverili a museli sme sa presvedčiť doslova na svojej koži – potrebovali sme zažiť skúsenosť s horúcim materiálom, aby sa nám vrylo do pamäti, že takéto veci pália a netreba ich chytať. Uverili sme až, keď sme to sami prežili.
Niektorí požadujú od Boha, aby im dal dôkaz o tom, že existuje. Bože, pomôž mi s tým a s tým a uverím, že si. Potrebujeme možno skúsenosť s Božou prítomnosťou. Bože, daj nech má povýšia a uverím v teba; Bože, daj nech sa uzdravím a uverím v teba; Bože verím v teba, ale pomôž mi, aby sa mi darilo a nebudem už pochybovať a budem plnohodnotne veriť. Ale Ježiš odpovedá Tomášovi a všetkým pochybovačom dosť jasne: „Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili.“ Uverili aj bez skúsenosti. A veria aj bez toho, aby sa im Ježiš zjavil a vykonal na nich nejaký zázrak. Neklaďme teda Bohu podmienky: Keď mi dáš toto, ja urobím pre teba toto a toto.
© Mgr. Peter Chomjak, 6.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.