2. veľkonočná nedeľa – pohľad ekonóma

Dnes nám Ježiš hovorí: „Pokoj vám!“ V tomto svete plnom rôznych ekonomických, sociálny, ekologických, morálnych a ďalších problémov je veľmi ťažké počúvať tieto slová. Dôvod je veľmi jednoduchý. Za všetko zlé čo sa v živote človeka stane môže spoločnosť, vláda, zamestnávateľ, dodávateľ, manžel, manželka, brat, sestra,… Všetci len nie ja! To je problém mnohých ľudí. Zoberme si názorný príklad. Ak porušíme predpísanú rýchlosť počas jazdy autom, policajti nás zamerajú, zastavia a určia výšku pokuty, komu to pripisujeme? Obviňujeme všetkých okolo seba alebo si priznáme svoju chybu a zodpovedne sa k tomu postavíme? Začneme hneď vybavovať úľavy cez známosti alebo sme ochotní znášať dôsledky nášho konania? Vezmeme si z toho ponaučenie alebo to ignorujeme? Nemusí ísť o takúto skúsenosť. Môžeme rôzne nepríjemné skúsenosti zažiť pri akomkoľvek porušení priestupkov, nariadení, zákonov,… Netýka sa to iba fyzických osôb ale aj právnických. Skúsme sa pozrieť na právnické osoby aj na fyzické osoby v podnikateľskej sfére v oblasti poskytovania dotácií, daňových aj nedaňových úľav zo strany štátu. „Existujú dva a iba dva spôsoby získavania bohatstva: ekonomické prostriedky (dobrovoľná výroba a výmena) a politické prostriedky (konfiškácia majetku prostredníctvom donútenia). Na slobodnom trhu môžu byť používané iba ekonomické prostriedky a následkom toho získava každý iba toľko, koľko mu ostatní ľudia v spoločnosti sú ochotní za jeho tovary a služby zaplatiť. Pokiaľ táto situácia trvá,  neexistuje žiadny oddelený proces nazývaný „rozdeľovanie“. Existuje iba výroba a výmena tovarov a služieb. Ak necháme na scénu vstúpiť štát, situácia sa mení. Teraz sú k dispozícii politické prostriedky k získavaniu bohatstva. Na slobodnom trhu je bohatstvo iba výsledkom dobrovoľných volieb jednotlivcov a miery, v akej si ľudia vzájomne poskytujú služby. Možnosť získania štátnej dotácie samozrejme prináša zmenu: otvára prístup k rozdeľovaniu bohatstva podľa schopnosti jednotlivcov alebo skupiny ľudí získať kontrolu nad štátnym aparátom. Štátne dotácie vytvárajú oddelený proces rozdeľovania (nie „prerozdeľovania“, ako by to možno mnohí pomenovali). Ako prvé je výmena oddelená od výroby a príjmu a ich výška je určovaná oddelene. V rozsahu, v akom k takémuto rozdeľovaniu dochádza, je preto narušená alokácia výmeny, ktorá bola predtým určovaná podľa efektívnosti poskytovania služieb spotrebiteľom. Preto môžeme povedať, že akékoľvek prípady dotácií za použitia donútenia poškodzujú efektívnych a podporujú neefektívnych poskytovateľov služieb. Dotácie vo svojom dôsledku predlžujú život neefektívnych firiem na úkor firiem efektívnych, narúšajú štruktúru výroby a zabraňujú presunu faktorov z menej produktívnych do viac produktívnych firiem. Veľmi vážne poškodzujú trh a bránia úplnému uspokojeniu prianí spotrebiteľov.“ (Rothbard M. N. – Ekonomie státních zásahů) Ešte si pamätám, ako mi moji rodičia prízvukovali, keď sme spolu išli nakupovať: „Jarka, kupujeme slovenské výrobky, aby sme podporili naše firmy.“ Keď v televízii začali dávať reklamy na podporu predaja našich výrobkov, hneď som si spomenula na svojich rodičov. Aké prezieravé a jednoduché. Naši starí a prastarí rodičia prežili jednu alebo dve svetové vojny. Žilo sa ťažko a možno oveľa ťažšie ako si teraz vieme predstaviť. Nebáli sa ráno skoro vstať a ísť na pole alebo sa pustiť do práce. Napriek biede, tvrdej práci, rôznych chorobám… mali to čo potrebovali. Prečo? Pretože nečakali na otvorenie supermarketu, hypermarketu a podobne. Nečakali desiatky rokov, pokiaľ si nájdu prácu, ale sami ju hľadali. Začali od seba. Nebáli sa zavčas rána vsať a tvrdo obrábať zem, nebáli sa zveľaďovať odovzdané remeslá. Nechodili síce na nákupy do Milána, Paríža, Londýna,… Možno neprešli celý svet, nemali také možnosti aké ich máme my. Ale nikdy nestrácali nádej. Pochopili to, čo nám dnes Ježiš hovorí: „Pokoj vám!“ Iste sa ľuďom dneška nežije ľahko. Je veľa ľudí, ktorí sú bez práce, bez peňazí,… Je veľa podnikateľov, ktorí musia zdolávať ťažké prekážky. Ale dnes si môžeme uvedomiť dôležitosť poctivej práce. Konania, nie čakania na výhody, dotácie, granty. Poďme spoločne zmeniť seba. Poďme zmeniť svoje postoje. Robme svoju prácu dobre a poctivo. Ak je niekto bez práce, nech sám hľadá prácu. Nech sám začne tvoriť nové veci. Nech sa učí novým remeslám alebo nech obnovuje staré remeslá. Nebojme sa podporovať naše firmy, organizácie, našich podnikateľov, naše rodiny a priateľov. Ale robme to poctivo.  Nech nám v tom pomáha Božie milosrdenstvo.

© Jaroslava Kmecová, 06.04.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *