21. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Joz 24,1–18)

(1) Jozue zhromaždil všetky izraelské kmene do Sichemu a zvolal starších, kniežatá, sudcov a dozorcov. Oni predstúpili pred Boha (2a) a Jozue povedal všetkému ľudu: (15) „Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“ (16) Ľud odpovedal: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. (17) Veď Pán je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z egyptskej krajiny, z domu otroctva. On robil pred našimi očami veľké znamenia a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. (18b) Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“

Joz 24,1–2a.15–17.18b
Audionahrávka zamyslenia…

Človek vtláča charakter miestu, na ktorom žije. Môžeme to vidieť na príklade mesta Sichem, kam nás prenáša úvod nedeľného čítania z Knihy Jozue.

Sichem ležal uprostred vrchov v nádhernom údolí Efraimskej pahorkatiny. Zo severu ho chránil vrch Hebal a z juhu hora Garizim (Novotný, 878). Mohlo sa v ňom žiť celkom príjemne a bezpečne. Pre čitateľa Biblie je to však neslávne známe miesto. Podľa Knihy Genezis tu rovnomenný kanaánsky panovník Hemorov syn Sichem znásilnil Jakubovu dcéru Dinu. Jej bratia ju pomstili, pričom zahynul násilník a s ním všetci muži z mesta (Gn 34). Ďalšia zmienka o Sicheme sa nachádza v príbehu o Jozefovi a jeho bratoch – a opäť je negatívna. Bratia tu Jozefa plánujú zabiť, ale nakoniec ho ušetria a predajú do otroctva (Gn 37,12n).

Čitateľ oprávnene s napätím očakáva, čo sa bude diať, keď Jozue práve do Sichemu zvoláva všetky Izraelské kmene (v. 1). Lekcionár síce vynecháva veľkú časť rozprávania – okrem iného aj výstižné zhrnutie dejín spásy (vv. 2–13) –, ale stačí pár riadkov, aby sa ukázalo, že tentokrát bude situácia pokojná. Miesto, ktoré bolo doteraz spojené prevažne s násilím, dostáva novú šancu. Jozue ako Boží vyslanec vyzýva Izraelitov, aby sa rozhodli, komu budú slúžiť (v. 15). Vidíme, že ide viac o človeka, než o lokalitu. V minulosti tu ľudia urobili nesprávne rozhodnutia, ale dnes to môžu zmeniť a zvoliť si správne.

V príbehoch Diny a Jozefa je nápadná neprítomnosť Boha. Boh v nich vôbec nevystupuje a nikto sa naňho neodvoláva. Asi preto majú obidve rozprávania taký tragický priebeh. V našom úryvku Izraeliti smelo vyhlasujú, že ten, kto ich vyviedol z Egypta a chránil na ceste, bol Pán – Jahve (v. 17). Kniha Jozue sa končí veľmi optimisticky; rozhodnutím slúžiť Pánovi (v. 18) a konštatovaním, že Izrael mu slúžil ešte dlhú dobu (v. 31). Hoci všetko nasvedčuje tomu, že Izraeliti sa konečne naučili počítať s Bohom, hneď v nasledujúcej Knihe Sudcov (Sdc 9) nájdeme ďalší krvavý príbeh spojený so Sichemom, v ktorom absentuje Boh.

Človek ovplyvňuje charakter miesta, na ktorom žije. Sichem nie je iba kdesi ďaleko v Efraimských vrchoch, ale v každom jednom z nás. Je to modelové mesto a my sa rozhodujeme, v ktorej z jeho dvoch podôb budeme žiť. Vyberajme si tak, aby naše mestá, ulice, domy a vzťahy boli lepšími a bezpečnejšími miestami pre život. Všetkým vyprosujem požehnanú nedeľu.

Staršie zamyslenie k dnešnému čítaniu nájdete v archíve našej stránky.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: NOVOTNÝ, A., Biblický slovník (Praha 1956).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.