16 Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ 17 Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ 18 On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. 19 Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. 20 No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ 21 V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Človek má rád, ba až vyhľadáva nezvyčajné veci, udalosti. To, čo sa vymyká každodennosti, čo je výnimočné – ba až zázračné. Milujeme vidieť a zažiť zázraky. Dnes počujeme to isté o učeníkoch. 72 sa vrátili a s radosťou (v.17) oznamovali Ježišovi všetky veľké veci a obzvlášť, že dokázali vyhnať zlých duchov. Exorcizmus je viditeľná a výnimočná vec. Prejav sily, ktorú zažili. Ako by sme videli seba samých. Každý by chcel zažiť čosi tak silné, neodškriepiteľne nadprirodzené. Toto by malo byť to najdôležitejšie, myslíme si, veď je to dôkaz pravdivosti našej viery. A aká je Ježišova reakcia??? Je to síce fajn, ale neradujte sa kvôli tomu (porov. v. 20). Vaša radosť má prameniť z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi (v. 20b).
Ježiš upriamuje našu pozornosť na niečo „všedné“, nie výnimočné v našich očiach: Otec v nebi nás čaká!!! Naše mená sú zapísané v knihe života!!!! V porovnaní s exorcizmom a zázrakmi sa toto zdá byť naozaj všedné, banálne. Nič moc – ako sa hovorí. A predsa!!!
Ježiš upozorňuje svojich učeníkov – a skrze nich nás samých – na to najpodstatnejšie. Váš život smeruje poza viditeľné a hmatateľné súradnice tejto zeme. Cieľ je mimo zeme, cieľ je za smrťou. Byť zapísaný v nebi je narážka na starozákonnú skúsenosť Božieho účinkovania v dejinách. Už Mojžiš si žiada „byť vymazaný z knihy, ktorú si napísal“ (porov. Ex 32,32-33), ak Boh neodpustí vinu ľudu. Prorok Daniel upresňuje, že ide o Knihu, do ktorej Boh vpisuje tých, čo mu zostanú verní (porov. Dan 7,18; 11,32; Mal 3,16) a preto ich sám Pán zachráni. Ba čo viac, aj zosnulí vstanú a tí, čo sú zapísaní v Knihe, budú žiť večne a budú sa skvieť ako jasná nebeská obloha (Dan 12,2nn). Sú to tí, čo sú súdení podľa svojich skutkov, a pre svoju dôveru v Pána a pre svoj život podľa Pánovho zákona boli pripočítaní do knihy Života (porov. Zjv 20,12nn).
Schopnosť žiť podľa Pánovho zákona dáva sám Boh. Podľa židovskej tradície sa v deň Nového roka (Roš ha-šanah) a v deň Zmierenia (Yom Kippur) – sviatky, ktoré sú prepojené – Izrael modlí za to, aby boli zapísaní do Knihy života. Keďže Boh nanovo odpustil vinu svojmu ľudu, hneď na začiatku Nového roka, môžu žiť spravodlivo, Bohu verne. Je to Boží dar. Ježišovi učeníci tento dar prijímajú vďaka Mesiášovi, ktorého Boh Izraela poslal. Sedemdesiati dvaja spolu s apoštolmi a ostatnými učeníkmi majú túto moc danú Ježišom. Nám ostatným sa táto moc sprostredkuje v krste. Už Izaiáš upozorňuje, že na konci vekov Pán sám očistí svoj ľud a zapíše ho do knihy života (porov. Iz 4,2-5).
Dôvod na ozajstnú radosť spočíva v očistení, v oslobodení od spôsobu života starého človeka, a v moci obliecť si nového (porov. Ef 4,22-24). Toto prináša Ježišova smrť na kríži a vzkriesenie. Ježiš teda upozorňuje všetkých, že máme skrze neho moc žiť novým životom a toto je viac ako viditeľné, výnimočné, zázračné udalosti!!!! A keď začneme aj žiť tento nový život, potom sa sami presvedčíme, že nielen „raz, potom“ ale už tu a teraz Pán koná.
Kiež by sme počuli a pochopili túto novú perspektívu!!!
Róbert Jáger, 2016
