Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“ (Lk 17,5-10)
Apoštoli chcú väčšiu vieru. Ich prosbu: „Daj nám väčšiu vieru!“ môžeme preložiť aj ako: „Zväčši nám vieru!“. Takto vynikne kontrast žiadosti apoštolov s Ježišovou odpoveďou. Pýtajú zväčšenie viery a on im hovorí, že nemajú ani tú najmenšiu veľkosť. Preto je namieste otázka: V čom spočíva viera? Pomôckou môže byť podobná žiadosť učeníkov zachytená v Jánovom evanjeliu, kde apoštol Filip žiada Ježiša: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí“ (Jn 14,8). Nie je spokojný s tým, čo doteraz zažil a počul pri Ježišovi a chce vidieť Otca, chce poznať toho, o ktorom Ježiš hovorí a s ktorým sa v modlitbe zhovára. Možno teda povedať, že väčšia viera je o väčšom poznaní Boha. Filip túži vidieť Otca. Ježišova odpoveď Filipovi sa podobá odpovedi apoštolom z dnešného evanjelia, lebo ukazuje ako málo učeníci chápu Ježiša. „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma, kto mňa vidí, vidí Otca.“ (Jn 14,9).
Učeníci môžu poznať Otca len cez Syna. Poznanie Ježiša je teda cestou viery. Ako ho však viac spoznať? Pri svojej žiadosti o zväčšenie viery sú učeníci – podľa paralely u Matúša (Mt 17,20) – v situácii po neúspechu pri uzdravovaní epileptického chlapca. To sa odohralo tesne po ich zostúpení z hory premenenia, kde traja z nich videli Ježiša v mimoriadnej udalosti a mali pocit, že majú určité poznanie určitý stupeň viery. Zároveň mali za sebou prvú skúsenosť s mocou Božieho kráľovstva, kedy boli Ježišom poslaní, aby v jeho mene vyháňali zlých duchov a uzdravovali chorých. V tejto situácii chceli viac vidieť a zažiť, chceli viac moci Božieho kráľovstva. Preto prosili o zväčšenie viery. Ježišova odpoveď je, že ho ešte vôbec nepoznajú, že ešte nemajú vieru, ešte nevedia kto je Ježiš. Zistia to postupne až po jeho obete na kríži a vzkriesení, keď im Ježiš zmaže tabuľu s titulmi, ktoré mu dávali a dá sa im poznať v oslávenom tele. Na Turíce potom v dare Ducha Svätého dostanú ono horčičné zrnko viery. Poznaním Pána sa tak napĺňa zem. Mesiášska doba začala. Živá viera v Ježiša a moc jeho mena sa cez skúsenosť učeníkov šíri vyvoleným národom až k pohanom. Horčičné zrnko rastie v mocný strom. Ježiš zjavuje Otca, dáva sa poznať a zväčšuje vieru.
Mali by sme dnes volať k nemu, aby sa nám dal poznať, aby zväčšil našu vieru, a aby nám tak dal poznať Otca. Bez osobnej skúsenosti s tajomstvom jeho lásky na kríži sa to nedá. Skúsme teda a presvedčme sa, aký dobrý je Pán. Ak by to bolo pre nás priťažké, oprime sa o tú, ktorá sa pod krížom stala matkou aj našej viery.
Štefan Novotný, 30.9.2016