Ježiš v dnešnom evanjeliu rozpráva o tom, že vojsť do Božieho kráľovstva nie je jednoduché. Kladie poslucháčom na srdce: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou.“ Možno si tu položiť otázku, čo znamená tesná brána. Odpovede sú jasné, ale čo konkrétne môžu znamenať v ekonomike? Väčšina z nás chodí do práce, pracuje doma, alebo vykonáva akúkoľvek zmysluplnú činnosť. Akákoľvek práca sa vyžaduje plnú sústredenosť, pracovitosť a odbornosť človeka. Aký sme vo svojej práci my? Usilujeme sa ju vykonávať poctivo, odborne, s láskou bez šomrania? Vo svojej knihe Úvahy na každý deň Ján Košturiak píše: „V poslednom období som navštívil mnoho slovenských a českých firiem. Stretol som v nich našich domácich kapitalistov. Ľudí, ktorí zakladali svoje firmy pred 15 alebo 20 rokmi. Ich firmy za tento čas rástli a niekedy rástli aj problémy v nich. Zistil som, že mnohí naši kapitalisti sú veľkí dobráci. Nie, neironizujem, myslím to naozaj úprimne. Akoby mali výčitky, že sú bohatí a chcú dopriať aj svojim pracovníkom. Dávajú im odmeny, trináste, štrnáste platy a rôzne príplatky. Je pekné postarať sa o svojich zamestnancov, ak je pridaná hodnota aj na druhej strane. V mnohých našich podnikoch sa stretávam s obrovskou mieru nedisciplíny a porušovania elementárnych pravidiel. Chronicky sa neplnia normy a niekedy ani neexistujú. Stroje, za ktoré majiteľ spláca obrovské sumy, idú na polovičný výkon. Napriek nízkemu využitiu ľudí a strojov sa často neplní plán. Na pracoviskách je neporiadok, majiteľ denne hasí množstvo problémov a väčšina zamestnancov sa pasívne prizerá. Mnohí z nich si možno hovoria: „Nech sa snaží, však je to jeho. My chodíme do práce.“ Preháňam? Hovorím o prípadoch, ktoré som videl na vlastné oči. Jeden z mojich priateľov chcel svojich zamestnancov motivovať a pripravil im prezentáciu. Ukázal im svoj krásny dom a záhradu, veľké auto a športové lietadlo. Svoju prezentáciu ukončil slovami: „Vidíte, ja sa už na to môžem vykašľať (on používa šťavnatejšie slová), som zabezpečený a každý deň chodím do práce, zháňam zákazky a riešim problémy iba kvôli vám. Nepodarilo sa. Namiesto motivácie ľudí iba nahneval.“ (KOŠTURIAK, J. Úvahy na každý deň. Zamyslenia a otázky o manažmente, podnikaní a živote) Nepreháňa. V praxi sa s tým veľmi často stretávam. Ľudia v našej krajine poväčšine iba šomrú. Šomrú na príjem, na prácu, na námahu, denné vstávanie, vedúceho zamestnanca, byrokraciu,… Ale skúsme si každý vo svojom vlastnom vnútri odpovedať na otázku: Som tým človekom, ktorý sa usiluje svoju prácu vykonávať zodpovedne, svedomito, odborne, s obetou a bez šomrania? Už zanechajme šomranie a začnime od seba. Naši starí a prastarí rodičia nečakali na to, kým im zelenina, mäso a drevo sa sami prichystajú na zimu. Ani nečakali na to, že im to niekto daruje. Deň začínali skoro ráno modlitbou a prácou. Deň končili prácou a modlitbou. Vedeli, že keď svedomito budú pracovať, budú mať dostatok ovocia, zeleniny, mäsa, dreva na zimu. Vedeli, že pracujú preto, aby mali čo jesť, čo na seba obliecť. Neboj to život jednoduchý, ale veselší. A viete prečo veselší? Pretože nešomrali, pri práci si spievali piesne a prácu robili poctivo. Samozrejme doba sa zmenila. To je pravda. Veľa vecí sa zmenilo. „Všetko, ale nie – hodnoty a princípy, na ktorých je postavená existencia tohto sveta, tie nám zostanú.“ (ZELENÝ, M. – KOŠTURIAK, J. To vám byl divný svět… Úvahy o proměnách světa kolen nás) Vráťme sa k poctivej práci, k odbornosti, k usilovnosti,… Ľudia si zaslúžia spravodlivú odmenu za svoju prácu. Dnes odmena je vyplácaná vo forme peňazí. Ale je potrebné poznamenať, že „peniaze treba ľuďom dávať za prácu, výkon, učenie sa, nápady, iniciatívu, a nie za chodenie do práce.“ (KOŠTURIAK, J. Úvahy na každý deň. Zamyslenia a otázky o manažmente, podnikaní a živote) Pohodový život bez akejkoľvek zodpovednosti, práce a starosti pre nás v dnešnom evanjeliu predstavuje širokú bránu, ktorá nevedie do nebeského kráľovstva.
© Jaroslava Kmecová, 19. 08. 2013
