22. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Sir 3,19–21.30–31)

(19) Syn môj, v tichosti konaj svoje práce a budú ťa milovať viac ako človeka, čo dary rozdáva. (20) Čím si väčší, tým buď pokornejší a nájdeš milosť u Boha. Mnohí sú vznešení a slávni, ale on tichým zjavuje svoje tajomstvá. (21) Lebo len Božia moc je veľká a pokorní ho oslavujú. (30) Na rany pyšných nieto lieku, lebo krovie hriechu v nich zapustí korene a neuvedomia si to. (31) Múdre srdce uvažuje o výrokoch mudrcov a pozorné ucho túži po múdrosti.

(Sir 3,19–21.30–31)

V strede nášho nedeľného čítania z Knihy Sirachovho syna je moc, ide dokonca o veľkú moc a táto moc patrí Bohu (v. 21). Nie je nič zlé na tom, keď je niekto fyzicky silný alebo má vplyv a postavenie. Silný má chrániť slabého a pomáhať mu, pretože „s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť“. V podobnom duchu približuje neskôr Sirachovec pestrú paletu prejavov Božej moci voči ľuďom: „… on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia. Uzmieri previnenia, pomáha pri páde, pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči, poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.“ (Sir 34,19–20).

Boh svojou silou daruje, udržiava a zveľaďuje život. Biblická múdrosť však veľmi dobre chápe, že moc v rukách nezrelých ľudí bude deštruktívna. Preto Sirachovec vo svojej dobe adresoval poučné slová mladým mužom z bohatších vrstiev spoločnosti (Corley, 771), ktorí sa neskôr vo svojich rodinách a spoločnosti mali stať nositeľmi moci. Nástroje, ktoré im mali pomôcť, aby nepodľahli pokušeniu moci, sú podľa nášho úryvku tichosť (v. 19) a pokora (v. 20). Tieto postoje sú protilátkou, ktorá neutralizuje chorobné opojenie mocou. Za tichosťou sa skrýva grécky výraz prautēs, ktorý označuje láskavosť, vľúdnosť, miernosť, jemnosť, ale aj pokoj.

Pokora sa možno medzičasom stala synonymom neschopnosti a zvyčajne sa čaká skôr od slabých, resp. podriadených, nie od ľudí s autoritou, ktorí majú vystupovať rázne a energicky. Predsa však Sirachovec žiada, aby jeho študenti pamätali, že čím vyššie budú v spoločenskom rebríčku, tým viac sa majú pokorovať, t. j. zmenšovať (gr. tapeinou seauton). Príkladom pre budúcich židovských lídrov je nakoniec sám Boh. Hoci je veľký a mocný, neutláča ani nemanipuluje svoje okolie, ale umožňuje, aby sa každý slobodne rozvíjal.

Pravá pokora je kľúč, ktorým sa človeku otvára prístup do priestoru Božej milosti (v. 20). V ňom zakusujeme Božie priateľstvo a osobne spoznávame jeho priazeň a náklonnosť. Skutočne silný tak nie je ten, kto druhým ubližuje (a často tým iba maskuje svoju slabosť), ale ten, kto druhých rešpektuje, pretože sám vie, aký je vzácny Bohu. Keď Ježiš ohlasoval evanjelium, vyzdvihol práve tichosť a pokoru, ako smerovníky na ceste života: „učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,29).

Všetkým prajem požehnanú prázdninovú nedeľu a žiakom, učiteľom, rodičom i všetkým zainteresovaným dobrý štart a veľa síl do nového školského roka. Nech nás v dnešnú nedeľu a po celý týždeň sprevádza sila Ježišovho kríža a vzkriesenia.

Foto: sr. Caritas.
Literatúra:
CORLEY, J., Sirach. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník: od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.