23. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Múd 9,13–18)

(13) Kto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Alebo kto môže pochopiť, čo chce Pán? (14) Nesmelé sú totiž myšlienky smrteľníkov a naše plány neisté. (15) Lebo dušu zaťažuje krehké telo a pozemský príbytok ťaží myseľ mnohými starosťami. (16) My ťažko chápeme veci na zemi, s námahou nájdeme, čo je na dosah. Kto by teda vyskúmal, čo je na nebi? (17) Kto by poznal tvoju vôľu, keby si mu ty nedal múdrosť a nezoslal z výšin svojho ducha svätého? (18) Len tak sa vyrovnali cesty ľudí na zemi, len tak sa ľudia dozvedeli, čo sa páči tebe; teda múdrosť ich zachránila.

(Múd 9,13–18)

Dnešné čítanie niekoľkými spôsobmi konštatuje ohraničenosť ľudského poznania. Podľa Knihy múdrosti úsudok a myseľ človeka limituje smrteľnosť (v. 14) a telesnosť (v. 15). Uvažovanie o myslení podobné platónskemu nie je v našom úryvku samoúčelné. Cieľom nie je podať systematickú náuku o poznaní, hoci použité slová prezrádzajú, že autor sa dobre vyzná v gréckej filozofii. Schopnosť poznávať chce totiž prekročiť hranice toho, čo je pozemské, a túži vstúpiť do nebeskej sféry (v. 16).

Nebeská sféra sú Božie úmysly, teda to, čo chce Pán (v. 13). Je to jeho vôľa (v. 17) a nakoniec aj to, čo sa mu páči (v. 18). Svojím vlastným snažením človek nič z toho nedokáže objaviť, lebo Boh je iný; nie je ani smrteľný, ani telesný. Nie je na zemi, ale v nebi. Aj keď je nebeská oblasť pre človeka nedostupná, neplatí to opačne. Zem je prístupná Bohu. Je to on, kto nadväzuje spojenie s nami. Prostredníctvom múdrosti darovanej zhora (v. 17) sa pozemský svet stáva priestorom, kde je Božia vôľa známa.

Ale to sa už autor po krátkej filozofickej vsuvke (vv. 13–16) vracia naspäť k modlitbe, ktorá zaznieva od začiatku kapitoly. Obracia sa priamo na Boha a vyhlasuje, tak ako to robí neskôr apoštol Pavol v Liste Korinťanom, že oko síce nevidelo, ucho nepočulo a do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, ale nám to odhalil skrze Ducha (1 Kor 2,10.11). Ako už bolo povedané vyššie – z Božej milosti je možné poznať jeho vôľu (v. 17).

Nakoniec sa motív múdrosti spája s motívom záchrany/spásy (v. 18). My tu asi hneď myslíme na večnú budúcu spásu. Ale Kniha múdrosti chce obrátiť zrak čitateľa najskôr do minulosti a ukázať mu, ako Boh chránil a zachraňoval svoj ľud v dejinách. Celý zvyšok spisu (kap. 10–19) preto zobrazuje Božie konanie v minulosti, aby povzbudil vo viere, že Boh sa v tomto nemení; je rovnako starostlivý a verný ako bol vždy a zachraňuje aj dnes.

Život prináša rôzne situácie, ktoré sú náročné a nevidíme z nich východisko. Vtedy je dobré pripomínať si veci, ktoré sme s Božou pomocou zvládli a ďakovať mu. Tešiť sa z toho, čo Boh pre nás robil, je krásne. On bude vyrovnávať naše cesty a my budeme stále viac poznať a konať, čo sa páči jemu (v. 18). Zoznam toho, čo sa Bohu páči, nám svätopisec nenechal. Musel by byť veľmi dlhý a určite by nebol úplný. Nechajme sa viesť Božou múdrosťou a nech je náš život príjemný Bohu, iným a aj nám samým.

Všetkým prajem požehnanú septembrovú nedeľu a celý nastávajúci týždeň.

Foto: Tamara Bujdošová.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.