24. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Ex 32,7–11.13–14)

(7) Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. (8) Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“ (9) Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. (10) Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“ (11) Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? (13) Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“ (14) A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

(Ex 32,7–11.13–14)

Celá Biblia je svedectvo, ktoré nás chce priviesť k Bohu. Na dnešnom rozprávaní z Knihy Exodus je zarážajúca najprv slovná výmena medzi Bohom a Mojžišom, v ktorej ide o to, čí je ľud a kto ho vyviedol z Egypta. Boh najprv zvaľuje všetko na Mojžiša a hovorí mu“ „je to tvoj ľud a ty si ho vyviedol“ (v. 7). A Mojžiš bez rozpakov hovorí vzápätí Bohu to isté: „je to tvoj ľud a ty si ho vyviedol“ (v. 11). Hádžu si Izrael ako horúci zemiak a čitateľ je pozvaný zastaviť sa a zamyslieť, prečo sa Boh stavia k Izraelitom tak tvrdo.

Hnevá sa na ľud kvôli zhotoveniu a uctievaniu zlatého teľaťa. Môže byť vytvorenie kovového teľaťa také problematické? Veď išlo vlastne „len“ o zobrazenie a priblíženie si Boha. My vieme, že prvý príkaz Desatora zakazuje uctievania cudzích božstiev (Ex 20,5; Dt 5,8–9). No je tu aj zákaz spodobovania samotného Boha (Dt 4,12n). Boha Izraela nie je možné správne zobraziť ľudskými schopnosťami. Nie je uchopiteľný a preto sa ním nedá „vďaka Bohu“ ani ľubovoľne manipulovať.

Je veľký rozdiel medzi tým, či si Boh utvára človeka na svoj obraz, alebo či si človek vytvára boha na svoj obraz (Heller, 199). Izraeliti mali zobrazovať Boha svojím myslením, slovami a postojmi, teda celým svojím životom (Heller, 201). Namiesto toho si pre seba vytvorili predmet, ktorý nijako nemôže nahradiť živého Boha. Ježiš Kristus je verným obrazom Boha pre nás. V ňom najlepšie spoznávame, aký je Boh a čo chce – že je láska, miluje nás a pozýva nás k tomu istému.

Boh sám urobil svoj obraz pre nás v osobe Ježiša. Ale aj my kresťania sa máme stať obrazom neviditeľného Boha. Tak napĺňame svoje povolanie a osvedčujeme sa ako ľudia, ku ktorým sa Boh hlási ako ku svojim vlastným. Prežime v tejto radosti a nádeji dnešnú nedeľu a celý nasledujúci týždeň.

Foto: sr. Noemi.
Literatúra: HELLER, J., Hlubinné vrty. Rozbory biblických statí a pojmů (Praha 2008).

Staršie zamyslenie k rovnakému čítaniu nájdete v archíve našej stránky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *