Tak ako v minulých evanjeliách aj v dnešnom počúvame o tom, čo máme robiť, aby sme sa dostali do Božieho kráľovstva. Ježiš nám priamo ponúka návod, čo robiť, ako sa právať, ako žiť, keď chceme byť po skončení tohto života s Ježišom. V dnešnom úryvku za ústredné posolstvo považujem umiestnenie Boha na prvé miesto. Všetko ostatné by malo byť na druhom mieste. Pred očami – ako cieľ nášho života – by sme mali mať Nášho Otca.
Ľudia si často stanovujú nejaké ciele, ktoré by chceli v živote dosiahnuť. Medzi najčastejšie patrí asi doštudovať, zamestnať sa, založiť si rodinu a vedieť ju uživiť a pod. Cesta za dosiahnutím cieľa nie je vždy ľahká. Pri každom cieli sa človek stretáva s neplánovanými prekážkami, s ktorými sa musí vysporiadať a popasovať sa s nimi. Buď ich prekoná, alebo jeho cesta za cieľom skončí sklamaním. Tomuto sklamaniu sa môžeme vyvarovať tým, že si stanovíme reálne ciele, ktoré je v našich silách dosiahnuť. Čiže musíme vedieť ohodnotiť svoje schopnosti, či vôbec máme na takýto cieľ. Je to presne to, čo dnes Ježiš spomína v evanjeliu: „Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?“ Musíme poznať svoje limity. Ak by sme si stále kládli nereálne, nedosiahnuteľné ciele, boli by sme neustále sklamaní z toho, že sa nám v živote nič nedarí.
Pri ťažkých cieľoch je dobré stanoviť si čiastkové ciele, ktorých splnením sa budeme stále približovať k hlavnému cieľu. Nesmieme však z očí stratiť hlavný cieľ, ktorý by nás mal neustále mobilizovať aj pri prípadných neúspechoch.
Naša cesta za Bohom sa podobá presne tomuto mechanizmu. Boh by mal byť našim primárnym cieľom. Cestou za Ním by sme si mali stanoviť čiastkové ciele – sviatosti, dobré skutky, modlitby a pod., ktoré by nám dávali silu v ťažkých obdobiach, aby sme náš Hlavný cieľ nestratili z dohľadu. Prajem nám všetkým veľa sily pri ceste za Našim cieľom.
Mgr. Peter Chomjak
