27. nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Hab 1,2–3; 2,2–4)

(1,2) Pane, dokedy budem volať – a nevypočuješ? Kričať k tebe: „Násilie!“ – a nezachrániš? (3) Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie a pozeráš sa na trápenie? Pustošenie a násilie je predo mnou, vzniká napätie, vybuchuje zvada. (2,2) A Pán mi povedal: „Napíš videnie, vry ho do tabúľ, aby sa to ľahko čítalo. (3) Lebo videnie ešte čaká na svoj čas, ale sa náhli k splneniu, nesklame. Ak sa aj oddiali, čakaj naň, lebo určite príde a nebude meškať! (4) Zvädne ten, kto nemá dušu priamu, ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

(Hab 1,2–3; 2,2–4)

Prorok Habakuk, z ktorého si čítame dnešnú nedeľu, je zaujímavý od samého úvodu. Nie je úplne jasné, aký význam má jeho meno. Ak by malo akkadský základ, znamenalo by záhradnú rastlinu. Neskoršia tradícia videla jeho pôvod v hebrejskom slove chabaq, ktoré znamená objímať. Napríklad Hieronym vysvetľuje, že meno Habakuk vyjadruje stále objímanie, ktoré sa znova a znova opakuje (Heller, 171). Veľmi voľne by sme mohli povedať, že skôr než sa čitateľ spisu bude konfrontovať s vážnymi témami, ako je utrpenie spravodlivých a Boží postoj voči zlu vo svete, musí sa nechať objať – najlepšie Božou láskou.

Kniha proroka Habakuka je medzi prorockými spismi výnimočná aj tým, že sa nezačína Božím výrokom, ale je to prorok, kto sa prvý prihovára Bohu, pýta sa a očakáva odpovede. Úvodné dva verše dnešného úryvku sú tvorené takýmito otázkami. Boh v priebehu deja reaguje na Habakukove slová, vstupuje do konverzácie a vzniká skutočný dialóg medzi zemou a nebom (Nasuti, 1105). Inšpirujúce na tomto prístupe proroka je to, že sa nemusíme báť klásť Bohu otázky. Niekedy je jediný spôsob, ako spracovať, čo nosíme vo svojom vnútri alebo vidíme vo svete okolo seba, vykričať to Bohu – priamo, jasne, bez váhania.

Božiu odpoveď na prvú z Habakukových sťažností tvorí jedoznačne najznámejší verš z tohto starozákonného spisu. Boh potvrdzuje, že údel nespravodlivých a spravodlivých nie je rovnaký. Nespravodlivý neobstojí, kým spravodlivý má nádej, že bude žiť zo svojej viery (v. 4). Hebrejský výraz emunah, ktorý sa skrýva za slovíčkom viera, môžeme preložiť aj ako vernosť. Zachovávanie vernosti v manželstve, kňazstve, reholi, či v bežnom každodennom kresťanskom živote, je dobrá cesta, aj keď často náročná. Tu prichádza na pomoc aj zaujímavá drobnosť v gréckom texte, kde sa píše, že spravodlivý bude žiť z Božej vernosti.

Kráčať verne životom sa naozaj dá iba vďaka tomu, že Boh je verný svojmu slovu a svojim prísľubom voči nám. Nech sa v nás spájajú obidva aspekty vernosti, tá naša, aj tá Jeho. Ďakujme za Božiu milosť a za silu jeho objatia. Všetkým prajem požehnanú prvú októbrovú nedeľu.

Foto: sr. Noemi.
Literatúra:
HELLER, J., Výkladový slovník biblických jmen (Praha 2022).
NASUTI, H. P., Habakkuk. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *