3. Veľkonočná nedeľa C – komentár k medzispevu Ž 30

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. R.
Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *a radosť nad ránom. R.
Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; *Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec; *Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť. R.

(Ž 30, 2+4. 5-6. 11-12a+13b)

Žalm 30 je ďakovná pieseň jednotlivca. Okrem 3. veľkonočnej nedele v roku C sa spieva aj počas Veľkonočnej vigílie po treťom starozákonnom čítaní a má nádherný nápev.

Prvé slovo žalmu „budem ťa oslavovať“ (v2) a posledné slovo „chcem ťa velebiť“ (v13) ohraničujú text a určujú jeho charakter. „Chcem ťa velebiť“ (z hebr. hodah) je biblický výraz vyjadrujúci vďačnosť. Nikdy sa však nepoužíva v medziľudských vzťahoch, ale vždy iba v súvislosti s Bohom. Okrem posledného verša ho nájdeme v žalme ešte dva krát (v5.10). Vďačnosť Bohu je vždy spojená s oslavou a chválou. Nezostáva iba slovom, ale prechádza do postoja modlitby. Výraz „budem ťa oslavovať“ (z hebr. rum) je možné preložiť ako vyvyšovať. Boh vyzdvihol, vyvýšil človeka, aby nezostúpil do hrobu a človek za to vyvyšuje Boha, svojho záchrancu.

Verše 2-6 majú bežnú štruktúru ďakovnej piesne: 1. Ohlásenie vďaky a jej predbežné zhrnutie (v2); 2. Ohliadnutie sa do minulosti, v ktorom je spomenutá núdza, prosba o Božiu pomoc a samotný Boží zásah (v3-4); 3. Pozvanie pre spoločenstvo pripojiť sa k oslave Boha a poučenie z prežitej skúsenosti (v5-6).

Za čo žalmista ďakuje Bohu a oslavuje ho? Odpoveď nám dáva verš 4: „Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.“ Ríša zosnulých (hebr. šeól) je v starozákonnom ponímaní priestor, kde človek existuje ako tieň. Je to zóna bez komunikácie, bezvzťahovosť. Ani Boh tam nie je velebený. Je to zajatie, ktoré nikdy nekončí, bytie a nebytie zároveň. (porov. J. Ratzinger: Eschatológia)

V Liturgii hodín sa k tomuto žalmu uvádza výrok od Kassiodora: „Kristus po slávnom vzkriesení vzdáva vďaky Otcovi.“ Cirkev číta tento žalm v kristologickom zmysle ako proroctvo o Kristovi, ktorý vstal z mŕtvych. Pre kresťanov sa stáva vyjadrením nádeje vo vlastné vzkriesenie, ako sa spieva v jednej z veľkonočných piesní: „že jak on vstal, tak vstaneme a naveky žiť budeme“ (JKS 195).

© Jozef Kohut 17.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.