3. veľkonočná nedeľa C – slovo k evanjeliu (Jn 21,1-14)

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty nebol totiž oblečený a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
(Jn 21,1-14)
Zázračný rybolov, pri ktorom sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori je veľmi komplikovaným príbehom, ktorý v sebe nesie bohaté významy. Celý príbeh dostáva veľmi zaujímavé posolstvo ak ho vnímame cez tému rýb. Ryby sa tu spomínajú v úvode ako účel, s ktorým sa Peter vyberá loďkou na Galilejské jazero. S týmto sa stotožňujú aj ďalší učeníci a skupina sa vyberie na more. Dobre je si všimnúť, že sloveso „loviť ryby“ v gréckom texte neobsahuje slovo „ryby“, ale odkazuje na úlohu rybára. Preložené doslovnejšie, učeníci išli „rybárčiť“. Tento detail sa stáva dôležitejším, keď si uvedomíme, že v celom príbehu sú tri rôzne grécke slová označujúce rybu.
Prvá zmienka o rybe je v Ježišovej otázke, či majú niečo na jedenie. „Niečo na jedenie“ je v gréckom texte prosfagion – čo je veľmi zriedkavé označenie na jedla pripraveného z ryby. Učeníci nič také nemajú. Po poslúchnutí rady neznámeho z brehu chytia veľké množstvo rýb. Tentoraz je tu slovo ichthys, ktoré je najčastejším slovom pre označenie ryby. Kým Peter dopláva k brehu a ostatní dovlečú sieť s množstvom rýb (ichthys), Ježiš, ktorého už rozlíšia ako Pána, čaká na nich pri pahrebe s už pripravenou pečenou rybou. Slovo opsarion, ktoré je tu použité označuje rybu, resp. jej mäso pripravené na konzumáciu. Pozorný čitateľ si právom kladie otázku, prečo si Ježiš pýtal niečo na jedenie (prosfagion) od učeníkov, keď na pahrebe sa už chystala pečená ryba (opsarion)?
Odpoveďou je podobnosť tohto príbehu s Ježišovým ukrižovaním a vzkriesením a pozíciou učeníkov. Peter je ten, ktorý sa rozhoduje ísť na ryby („byť rybárom“), ale zároveň je tým, ktorý zlyháva, lebo nič nechytia. Podobne ako Petrovo horlivé zastávanie sa Ježiša končí zapretím pri pahrebe na veľkňazovom dvore. Peter s učeníkmi už nemajú nič, o čo by sa opreli, čím by sa posilnili a spod kríža (okrem milovaného učeníka) odchádzajú sklamaní a znechutení. Na jazere nad ránom stretávajú kohosi, kto im hovorí neuveriteľnú vec, ktorú skúsení rybári len ťažko vedia prijať. Podobne je to s inou zvesťou nad ránom, ktorú učeníkom prinesie Mária Magdaléna a iné ženy. Uverenie mužovi z brehu vedie k veľkému úlovku a obrovskému zisku. Nemali nijakú rybacinu a zrazu sa im sieť trhá od množstva rýb. Podobne uverenie zvesti o zmŕtvychvstaní posúva učeníkov do nečakanej a novej pozície.
Cieľom Ježišovej intervencie však nie je len zariadenie veľkého úlovku pre zmätených učeníkov, ale pozvánka na hostinu, ktorú oni nechystali. Ježiš im dáva už pripravenú rybu, ktorú oni nechytili. V tomto bode je veľmi intenzívny eucharistický rozmer tejto udalosti. Poznámka evanjelistu Jána, že pri jedení tej ryby sa Ježiša nikto na nič nevypytoval, lebo vedeli že je to Pán, naznačuje, že Ježišovu prítomnosť naplno uvedomovali a mali „hore srdcia“. Dá sa povedať, že príbeh dvoch emauzských učeníkov v Lukášovom evanjeliu má svoju geniálnu paralelu v príbehu zázračného rybolovu na Galilejskom jazere. Nie náhodou sa v Cirkvi čítajú tieto perikopy na 3. Veľkonočnú nedeľu.
© Štefan Novotný 12.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.