Pane, celý svet je pred tebou sťa prášok na váhe,
ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.
Ale zmilúvaš sa nad všetkými, veď všetko môžeš,
a prehliadaš hriechy ľudí, aby sa kajali.
Lebo miluješ všetko, čo je,
a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril,
lebo keby si bol niečím pohrdol, nebol by si to stvoril.
A ako by mohlo niečo trvať, keby si ty nechcel?
Alebo ako by sa mohlo zachovať, čo by si ty nepovolal k bytiu?
Ale ty sa zľutúvaš nad všetkým, lebo je to tvoje, Pane, ktorý miluješ to, čo žije.
Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom,
a preto pomaly karháš tých, čo pochybia,
a tých, čo zhrešia, napomínaš a naprávaš,
aby zanechali zlo a verili v teba, Pane.
(Múd 11, 22 – 12, 2)
V časti Knihy múdrosti, z ktorej je naše čítanie, sa svätopisec pozerá do minulosti na udalosti vyslobodenia z Egypta. Božie konanie, ktoré je pre Egypťanov trestom, Izraelitov zachraňuje (11,5n). Dvojité prirovnanie na začiatku nášho čítania vyjadruje nepatrnosť a pominuteľnosť sveta zoči-voči veľkosti Boha. Môžeme tu vidieť skrytú narážku na dávnych panovníkov, ktorý sa cítili a chovali ako neobmedzení mocnári, často krutí a despotickí, majúci právomoc nad svojím územím. Boh, najvyšší vládca, pred ktorým je celý svet ako prášok na váhe, ako kvapka rannej rosy padajúca na zem, tiež uplatňuje svoju zvrchovanú moc. No hoci je veľký a večný, charakterizuje ho, že sa zmilúva a miluje. Boh nejde proti svojmu stvoreniu, proti človeku, ale oproti nemu. Karhá, napomína a napráva. Pozýva prejsť od zla k dobru, od nevery k viere. Božie zľutovanie a úprimná láska nie sú prejavom slabosti. Prejavom slabosti je, keď sa niekto uchyľuje ku krutosti a pohŕdaniu.
Prekvapivé na tomto úryvku z Knihy múdrosti je, že Boh sa zmilúva nad všetkými, miluje všetko, zľutúva sa nad všetkým (mementom pre nás môže byť, že textový editor nepozná výraz „zľutúvaš“ a podčiarkuje ho, ale my by sme ho mali poznať). Jeho neporušiteľný duch je vo všetkom. Zľutovanie a láska nie sú určené len pre Izrael. Toto tvrdenie Knihy múdrosti sa naplno prejavuje v Novom zákone. Je to skúsenosť cirkvi „z pohanov“, teda aj nás samých, ktorí nepochádzame z Izraela. V dobe vzniku knihy muselo znieť veľmi zaujímavo, že Boh chce priviesť k pokániu aj nepriateľov svojho vyvoleného ľudu (porov. Múd 12). Slová nedeľného čítania ukazujú vzťah Boha k nám a zároveň formujú náš postoj k iným.
© Jozef Kohut, 3.11.2013
(foto: Anna Macková)