32. nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Múd 6,12–16)

(12) Múdrosť žiari a nevädne; ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú. (13) Vychádza v ústrety tým, čo po nej dychtia, aby sa im ukázala prvá. (14) Kto ju vyhľadáva včasráno, nebude sa namáhať, lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách. (15) Premýšľať o nej je vrchol rozumnosti a kto kvôli nej bdie, rýchlo nadobudne istotu. (16) Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni, priateľsky sa im ukazuje na cestách a pri každom premýšľaní sa stretá s nimi.

Múd 6,12–16

Starozákonná Kniha múdrosti je vo svojom úvode adresovaná panovníkom zeme (1,1). V gréckom znení (hoi krinontes) aj v latinskom preklade (qui judicatis) sa hovorí doslova o tých, ktorí súdia zem. Súdenie sa tu rozumie v širokom zmysle slova a zahŕňa v sebe všetky podoby vykonávania moci (Septuaginta Deutsch, 2130). Aj 6. kapitola, z ktorej je liturgické čítanie dnešnej nedele, sa obracia na kráľov, ktorí sú zároveň sudcami (gr. dikastēs) končín zeme (6,1) a vyčíta im, že nevládli správne (6,4). Hoci autor podrobuje kráľov najprv tvrdej kritike, hneď o pár riadkov ponúka riešenie a vysvetľuje, s akým zámerom prednáša svoju reč: „…aby ste sa naučili múdrosti a neklesli“ (6,9).

Prečo tak veľmi zdôrazňujeme, komu je adresovaná Kniha múdrosti? Hlboko v človeku je ukrytá túžba, aby tí, čo nás spravujú boli spravodliví a múdri. Neprekvapí preto, že naša 6. kapitola sa končí výrokom: „múdry kráľ je požehnaním pre národ.“ (6,24). Vládcami, na ktorých autor ukazuje, sú pohanskí králi, pričom sa konkrétne myslí na Rímskych panovníkov a tí sa považovali za božských (Winston, 63). Ako protiklad k nim stojí postava kráľa Šalamúna, ktorý o sebe v 7. kapitole zreteľne hovorí, že je slabý a smrteľný. Každý nositeľ moci by na to mal pamätať, aby mu opačný postoj nezlomil väzy. Je na zamyslenie, koľko prípadov počnúc dávnymi dejinami až po súčasnosť, sa končí neslávne.

Čo si z dnešného úryvku môže zobrať bežný čitateľ? V texte nie je uvedená žiadna definícia múdrosti. Ale predsa sa o nej dozvedáme čosi dôležité. Po úvodnom klasickom konštatovaní, že múdrosť je možné nájsť a dokonca to ide ľahko (v. 12), dochádza k zmene garde. Múdrosť vstupuje do interakcie; preberá iniciatívu (a možno bola vždy prvá iniciatívna). Ona vychádza v ústrety (v. 13), nie je nedosiahnuteľná, pretože od skorého rána sedí pri dverách (v. 14) a aj sama hľadá (v. 16) „kompatibilných“ ľudí. Stretávajú sa tu dve hľadania, a to je určite dobrá správa. Hľadám a som hľadaný. Všetko nie je iba o mojich silách, hoci mám v tejto veci aj vlastnú zodpovednosť.

Bolo by ideálne, keby nás stále spravovali skutočne múdri ľudia. Ako kresťania im namiesto kladenia polien pod nohy vyprosujme od Pána Boha v modlitbe dar múdrosti. Aj sami sa otvárajme pre múdrosť, aby sme zvládali oblasti, za ktoré sme zodpovední. Požehnanú nedeľu, radostnú myseľ a dobré zdravie všetkým čitateľkám a čitateľom.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Daj mi výhľad
Literatúra:
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník (Bratislava 2012).
Septuaginta Deutsch. Erläuterungen und Kommentare II. Psalmen bis Daniel (Stuttgart 2011).
WINSTON, D., The Wisdom of Solomon: a new translation with introduction and commentary (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XLIII.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.