32. nedeľa cez rok B – slovo k evanjeliu (Mk 12,38-44)

Paulus_Lesire_-_The_pennies_of_the_poor_widow (720x447)Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.
Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ (Mk 12,38-44)

Evanjeliová stať dnešnej nedele obsahuje kontrast medzi dvoma spôsobmi ako si uctievať Boha. Prvý reprezentujú zákonníci v dlhých rúchach, ktorí z nábožnosti berú úctu, postavenie i dobrú stravu. Druhý spôsob znázorňuje chudobná vdova, ktorá z nábožnosti nič neberie, ale naopak dáva. Dáva síce len objektívne malú hodnotu, ale subjektívne je to všetko, čo môže dať. Z pohľadu nestranného pozorovateľa sa zdá byť nábožnosť pre zákonníkov zdrojom zisku a pre chudobnú vdovu naopak stratou. Ježiš však otáča túto optiku a vyzdvihuje veľkosť obety a nábožnosti vdovy a nedostatok nábožnosti zákonníkov. Rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi nábožnosti tkvie v tom, že kým zákonnícka nábožnosť existuje ako cudzopasník na nábožnosti iných, nábožnosť chudobnej vdovy je vlastnou nábožnosťou postavenou na hlbokom osobnom vzťahu k Bohu.

Zákonnícka nábožnosť bez dostatočnej hmotnej podpory sa veľmi rýchlo stráca, pretože má jedinú nádej v mamone, nábožnosť chudobnej vdovy prežíva bez ujmy všetky krízy, pretože sa opiera o Božiu moc. Navyše nábožnosť chudobnej vdovy je naplnením prvého blahoslavenstva: „Šťastliví tí, čo majú dušu chudobného, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5,3). Naopak nábožnosti zákonníckeho typu chýba nielen nádej, ale aj pravá viera a skutočná láska. Každý si musí dať pozor na akom základe stavia. Dojem, že to iní sú tí zákonníci (v slovenskej mentalite sa zvykne nadávať najmä na kňazov a biskupov), priviedol mnohých veriacich k falošnému stotožneniu sa s chudobnou vdovou a následnej strate viery nádeje i lásky. Buďme všetci (aj biskupi a kňazi) dostatočne pokorní a úprimní sami  k sebe. Pán je sudca našich sŕdc a zároveň ten, ktorý nás má veľmi rád.

8.11.2015 Štefan Novotný

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.