33. nedeľa rok C – pohľad ekonóma

33_cezrok_C_ek (720x720)Mohlo by sa zdať, že dnešné evanjelium vôbec nenaznačuje žiadny ekonomický problém, o ktorom by sme sa mohli v tomto zamyslení zmieniť. Je to iba zdanlivé. Keď sa Ježiša pýtali na znamenia, on zdôrazňuje ľuďom: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi!“  Aké dôležité slová a aké aktuálne v dnešnej dobe. Koľko počúvame z rôznych strán o sociálnych a iných istotách, ktoré nám ponúkajú vláda, politickí predstavitelia, záujmové skupiny a podobne. Na prácu sa už mnohí ľudia pozerajú ako na nutné zlo, ktoré musia vo svojom živote akceptovať. Mnohí majú skreslené predstavy o práci a hovoria o nej, ako o nutnosti chudobných ľudí. Dnešným fenoménom je zarábať veľa peňazí, ale nepracovať. Prípadne radšej využívať sociálne systémy krajiny. Je tento postoj správny? Čo hovorí sociálne učenie Cirkvi? Aký je pohľad na prácu? Bl. Ján Pavol II. v sociálnej encyklike Centesimus annus o práci píše: „Lev VIII. sa podujal vysvetliť boj, ktorý nastal medzi kapitálom a prácou, potvrdil základné práva robotníkov. A preto kľúč na čítanie Levovej encykliky je dôstojnosť práce, ktorú definuje takto: „Práca je ľudská činnosť zameraná na zaobstarávanie životných potrieb, zvlášť tých, ktoré slúžia na zachovanie života.“ Pápež kvalifikuje prácu ako „osobnú“, lebo „je vlastná osobne a celkom patrí tomu, kto ju vykonáva a komu je na prospech, je to aktívna sila“. Práca preto patrí k povolaniu každej osoby. Človek sa rozvíja a realizuje vo svojej práci. Práca má súčasne rozmer pre svoj úzky vzťah k rodine a k spoločnému dobru, „lebo možno pravdivo konštatovať, že práca robotníkov je tá, ktorá vytvára národné bohatstvo.“ (Ján Pavol II. – Centesimus annus) Sociálne učenie Cirkvi hovorí o práci ako o povolaní každej osoby vykonávať činnosť, ktorá pomáha človeku rozvíjať sa. Nekončí to rozvíjaním sa človeka iba ako indivídua, ale pokračuje ďalej k rozmeru rodiny a spoločnému dobru. Prácou človek nadobúda kapitál vo forme finančných prostriedkov, pôdy, drahých kovov a podobne. Je to jeho bohatstvo, ktoré mu za vykonanú prácu patrí. „Druhá dôležitá zásada je bezpochyby právo dané jednotlivcom na „súkromné vlastníctvo“. Už len priestor, ktorý encyklika tomuto právo venuje, svedčí o tom, aký význam sa mu pripisuje. Pápež si dobre uvedomuje skutočnosť, že súkromné vlastníctvo nie je absolútnou hodnotou, a nezabúda pripomenúť zásadu nevyhnutného doplnenia, ako je princíp o univerzálnom učení bohatstva zeme. Z druhej strany je pravda, že pápež, keď hovoril o súkromnom vlastníctve, mal na mysli predovšetkým vlastníctvo pôdy. To však neprekáža, aby si aj dnes podržali svoju váhu a dôvody, ktoré tu boli uvedené v záujme platnosti súkromného vlastníctva, čiže aby sa potvrdilo právo na vlastníctvo vecí potrebných na osobný rozvoj i rozvoj vlastnej rodiny – bez ohľadu na konkrétnu formu tohto práva. Treba znova zdôrazniť so zreteľom na zmeny, ktorých sme teraz svedkami a ktoré sa odohrali v systémoch, kde doposiaľ vládlo kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov; ale aj so zreteľom na javy narastajúcej chudoby, alebo presnejšie na prekážky súkromného vlastníctva v mnohých častiach sveta, aj v takých, kde vládnu systémy, ktoré priznanie práva na súkromné vlastníctvo pokladajú za svoj základ.“ (Ján Pavol II. – Centesimus annus) Všimli sme si, aké pravdivé je sociálne učenie Cirkvi? Mnohí hľadajú riešenia na problémy s nezamestnanosťou a inými novodobými javmi. Mnohí sa snažia prostredníctvom štátnych zásahov regulovať zamestnanosť a nezamestnanosť. Nie je potrebné špekulovať, je potrebné sa pustiť do práce, pretože každá práca pomáha človeku rásť, získavať kapitál a používať ho podľa vlastného a zodpovedného uváženia. Práce je veľa. Nečakajme na to, že nám práca bude daná. Sami prácu hľadajme a neorientujme sa iba na sociálne systémy krajiny. Podporujme domácu prácu, domácich podnikateľov, domácich zamestnancov, domáce výrobky. Nezabúdajme, že to všetko je potrebné postaviť na zodpovednosti, svedomitosti, usilovnosti, obetavosti a ochote človeka rásť a učiť iných rásť. Usilovnosť, poctivosť, pracovitosť, zodpovednosť a čestnosť pri vykonávaní práce nie je hanbou, je naopak veľkým darom pre človeka a je prejavom veľkej múdrosti. Nebuďme nemúdrymi ľuďmi, ale usilujme sa o múdrosť, ktorá je daná človeku od Boha.

© Jaroslava Kmecová, 14. 11. 2013grafika: Scott Maxwell http://thegoldguys.blogspot.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.