35 Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral. 36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ 38 Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“ 42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“ 43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu. Lk 18,35-43
V dnešnom evanjeliu je jeden dôležitý moment, ktorý sa stáva inšpiráciou pre všetkých nás. Keď sa slepec pri Jerichu pýta čo sa deje?, okoloidúci mu dávajú jasnú odpoveď Ježiš Nazaretský! (v. 36-37). On na to začne kričať plný dôvery Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! (v. 38). Okoloidúci ho však tíšia, okrikujú, chcú ho prehlušiť: buď ticho! Akoby mu chceli povedať to nie je pre teba!
Kde je inšpirácia? V jasnej odpovedi, že je to Ježiš Nazaretský uprostred nich, že on prichádza. Použité slovesá osvetľujú celú scénu ešte viac. Slepý žobrák sa dopytuje, vyzvedá – epynthaneto v imperfekte, teda dej, ktorý má trvanie, opakuje sa, predlžuje sa v čase. Nejde o povrchnú otázku typu čo je, čo sa deje? Ide o vyzvedanie hľadajúce seriózne fakty, o ktoré sa dá oprieť. Žobráka teda naozaj zaujíma, čo sa deje. Ani odpoveď zástupu nie je povrchná. Apēngeilan – zvestujú, otvorene ohlasujú: je to Nazaretský Ježiš. Forma aoristu ukazuje na fakticitu odpovede. Oni mu naozaj ohlásili Ježiša. Slovesá teda ukazujú k serióznemu záujmu a k serióznej odpovedi.
Ak si predstavíme celú scénu, získame inšpiráciu pre nás samých: mimo stojaci cudzinec, ktosi, akýsi žobrák (tyflos tis, v. 35) sa vážne zaujíma o dianie. A zástup, ktorý kráča s Ježišom – medzi nimi aj učeníci a sympatizanti – mu otvorene ohlasujú Ježiša (v. 37). V tomto spočíva inšpirácia pre všetkých nás. Nebáť sa a nehanbiť sa hovoriť o Ježišovi aj tým, a predovšetkým tým, čo stoja mimo!!!!
Viera v Ježiša z Nazareta, viera v Božieho Syna, ktorý zomrel na kríži pre naše hriechy, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych a to všetko podľa Písem (1 Kor 15,3-4), by sa nikdy nikam nebola rozšírila, keby očití svedkovia boli mlčali. Keď pozorne čítame ďalej slová apoštola Pavla zistíme, že k tomuto základu pridáva svedectvo apoštolov, potom ďalších bratov a sestier a nakoniec aj seba samého (1 Kor 15, 5-10). Učeníci potvrdzovali pravdivosť ohlasovanej zvesti vlastným svedectvom! Vlastnou skúsenosťou.
Dnes s tým máme možno problém aj preto, že okolostojaci, tí mimo, kladú otázky trošku bojovnejšie. Niekedy agresívne. Poukazujú na chyby a na škandály, zlyhania kresťanov. Niekedy s istou dávkou pohŕdania. Avšak Ježišov učeník aj toto berie ako príležitosť ohlasovať. Neznamená to zametať pod koberec problém, ale ukazovať ponad chyby k vlastnej skúsenosti. Len tak sa môže spustiť proces, na konci ktorého je stretnutie človeka s Ježišom.
V dnešnej udalosti je však aj negatívna inšpirácia v snahe umlčať nešťastníka, keď sa chytí príležitosti a chce k Ježišovi! Snaha umlčať nesie význam: toto nie je pre teba! Ty si mimo! Aj toto je veľmi veľké pokušenie. Ignorovať okolo stojacich, tých, čo k nám nepatria. Zapchávať si uši, prípadne sa nad nimi pohoršovať: ako to, že nekráčajú s nami. Ako to, že stoja inde!?!?? Nebodaj vynášať nad nimi súd zatratenia a s pohŕdaním sa od nich odvrátiť.
Toto Božie slov nám ponúka tieto praktické otázky pre sebareflexiu:
– Odpovedám tým, čo stoja mimo??? Hoci vystupujú agresívnejšie?
– Dokážem viesť dialóg? Znamená to aj počúvať, nielen hovoriť!
– Dokážem aj negatívny impulz využiť na ohlasovanie, zvestovanie vlastnej skúsenosti s Ježišom?
– V každodennej debate ponúknem aj kresťanskú odpoveď, podopretú vlastnou skúsenosťou?
– Považujem tých mimo za stratených? Za tých, ktorým nepatrí evanjelium?
– Kedy som naposledy hovoril o svojej osobnej viere tým mimo??
Róbert Jáger, 2017
