4. pôstna nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (1 Sam 16,1–13)

Pán povedal Samuelovi: 1 „Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“ 6 Keď Samuel prišiel k Izaimu a videl Eliaba, povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“ 7 Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ 10 Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.“ 11 A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“ On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“ 12 Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.“ 13a Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.

(1 Sam 16,1b.6–7.10–13a)

Heslo týchto dní na Slovensku bolo „Zostaň doma!“ Dotklo sa to mnohých z nás. Najradšej by sme fungovali ako doteraz, ale snažíme sa obmedzovať a dúfame, že karanténa spolu s ďalšími opatreniami prinesie dobré ovocie. Na rozdiel od nás, prorok Samuel dostáva od Boha úlohu: „Neseď doma! Choď do Betlehema a pomaž tam nového kráľa.“

Tu by bolo fajn pozrieť si v Biblii aj verše z 2 Sam 16, ktoré lekcionár vynecháva. Tak lepšie uvidíme niektoré paralely. Podobnosť s našou situáciu je, že aj Samuelovi išlo o život; nás ohrozuje koronavírus, on sa bál „dosluhujúceho“ kráľa Šaula. My máme chodiť s ochranným rúškom na tvári, Samuel dostáva pokyn, aby si vzal jalovicu zo stáda na obetu. Základné požiadavky sú splnené, ale čo ďalej?

Niekedy by sme chceli, aby veci v našom živote boli jasnejšie. Túžime vidieť dopredu, ale nepoznáme, čo bude nasledovať. Ani Samuel nedostal podrobný plán. No Boh ho uistil: „ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť“. Keď urobíme krok, ukáže sa ďalší. A tak to pokračuje vždy „step by step“. Profesor Leščinský na Starom zákone nám opakoval, že Božie slovo nie je reflektor, ktorý svieti doďaleka, ale svetlo pre najbližší krok (porov. Ž 119,105). Za túto vetu som mu veľmi vďačný.

Vráťme sa však k nášmu čítaniu. Jedna dôležitá vec, ktorú Samuel nevie, je meno budúceho kráľa. Nevie, ale tvári sa ako keby vedel. Človek si môže začať namýšľať, že on – a práve on – predsa dobre vie, ako to vidí Boh. Božiu optiku nahrádzame svojou. Koľkokrát opakujeme Samuelovu chybu?!? Aký si bol istý, že má pred sebou toho, ktorého treba pomazať, a mýlil sa. Buďme rozvážni a naozaj dobre rozlišujme v otázkach Božieho pohľadu na rôzne veci.

Samuelova cesta napokon nebola márna, hoci to vyzeralo dosť dramaticky, keďže ani jeden zo siedmich prítomných Izaiho synov nebol pomazaný za kráľa. Z patovej situácie pomohla jeho inteligentná otázka: Sú to už všetci? Hebrejčina sa pýta doslovne: Skončili mládenci? Na začiatku predstavovania mal Samuel veľkú istotu; mal tvrdenia, ale mýlil sa. Teraz, keď to vyzerá ako koniec, a prišla neistota, Samuel kladie otázku. Ôsmeho syna našla správne položená otázka. Potom už bolo miesto pre radosť, že všetko vyšlo podľa plánu.

Počas dnešného dňa môžeme meditovať o tejto Samuelovej radosti. Kde je Duch Svätý tam je radosť. Nech napĺňa aj naše domovy, v ktorých teraz zostávame sedieť viac, ako by sme chceli.

Foto: Yøe Kovalík
Staršie zamyslenie k rovnakému čítaniu nájdete tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.