4. Veľkonočná nedeľa C – komentár k medzispevu Ž 100

kracam za JezisomJasaj na chválu Pánovi, celá zem, s radosťou slúžte Pánovi. *
S plesaním vstupujte pred jeho tvár. R.
Vedzte, že náš Pán je Boh; on je náš stvoriteľ a jemu patríme, *
sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. R.
Lebo Pán je dobrý; jeho milosrdenstvo trvá naveky *
a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie. R.

(Ž 100, 2.3.5)

Skutočná múdrosť je povedať veľa a použiť pritom málo slov. Žalm 100 je nádherným príkladom takejto biblickej múdrosti. Rozsahom je síce malý, veď pozostáva iba z piatich veršov, pričom v prvom je nadpis, ale obsahom je veľký. Dôvod, kvôli ktorému je zaradený medzi liturgické čítania tretej veľkonočnej nedele roku C, je obraz ľudu ako Božieho stáda (v3).

Hoci je to modlitba, neobracia sa priamo na Boha, ale k jeho oslave je vyzvaná celá zem (nie len Izrael). Môžeme si všimnúť zaujímavé striedanie témy jednotlivých veršov: Druhý a štvrtý verš sú pozvaním k oslave Boha. Tretí a piaty verš hovoria o Bohu, aký je (a zároveň, kto sú ľudia). Boh je štyri krát označený ako Pán (Jahve), je Boh (Elohim), stvoriteľ, je dobrý, milosrdný a verný.

V žalme je skupina siedmich imperatívov. Tri sú v druhom verši (jasaj, slúžte, vstupujte), jeden je v treťom (vedzte) a posledné tri (vstupujte, chváľte, velebte) sú vo štvrtom verši, ktorý lekcionár vynecháva. Všetky vedú k modlitbe. Pre žalmistu nie je modlitba iba prosbou. Imperatívmi pozýva zaujať postoj, ktorý je v nadpise; je to ďakovný žalm (hebr. todah). Dvakrát je tu výzva vstúpiť pred Božiu tvár a do jeho brán. Tým sa naznačuje, že modlitba nikdy nie je len recitovanie naučených slov, ale prenáša človeka do Božej prítomnosti. Jasanie, radosť, plesanie, chvála, oslava, velebenie sprevádzajú modlitbu a sú jej vyjadrením.

Omšový refrén „Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda“ vyjadruje blízkosť. Boh nie je ďaleko, nie sme mu cudzí. Síce nás nepotrebuje, ale chce nás. A to je dostatočný dôvod vyjadriť mu svoju vďaku.

© Jozef Kohut 23.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.