4. veľkonočná nedeľa C – slovo k evanjeliu (Jn 10,27-30)

Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
(Jn 10,27-30)
Stotožnenie Ježiša s pastierom v desiatej kapitole Jánovho evanjelia je úzko spojené s označením jeho nasledovníkov pre moderného človeka nelichotivým titulom „ovce“. Pri výklade Ježišovej reči o sebe ako dobrom pastierovi však niet priestoru na lacnú a zjednodušujúcu poľnohospodársku terminológiu.
V obraze dobrého pastiera je prítomné potvrdenie hodnoty človeka, ktorého Boh miluje „božským“ spôsobom presahujúcim všetky ľudské kategórie. Dobrý pastier je nesmierne príťažlivý, pretože znamená život pre tých, ktorí idú za ním. Počúvanie jeho hlasu a nasledovanie ho je počúvaním života a jeho napĺňaním, resp. objavovaním.
Práve tento veľký dôraz na život je charakteristickou črtou ponuky Dobrého pastiera. Dar života, ktorý ponúka tým, čo ho počúvajú – inými slovami uveria v neho – a idú za ním, je ten istý, ktorý dostáva človek pri stvorení a pre ktorý je stvorený. Tu je najvlastnejšie miesto aj pre Augustínovo nespokojné ľudské srdce, ktoré je stvorené Bohom a pre Boha a v ktorom nachádza svoj pokoj a život.

© Štefan Novotný 20.4.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.