Už niekoľko dní premýšľam o tom, čo by malo byť hlavnou témou dnešného ekonomického zamyslenia. V tomto týždni som bola na sv. omši, kde čítal čítanie jeden z kandidátov na prezidenta. Mohli by sme povedať: „opovážlivosť, čo tam robí,….“ Ale ja sa pýtam: Ako ináč chceme my rozlišovať kandidátov a správne sa rozhodnúť pri voľbách? Či to nie je tiež istým znakom? Viete, dnes nám Ježiš hovorí: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?“ Tento týždeň som bola na nákupe. V obchode bolo toľko ľudí v dopoludňajších hodinách, že vo mne vyvolávali otázku, či dnes nie je voľný deň alebo prázdniny. Pred vstupom do nákupného centra som si povedala, že nakúpim iba slovenské výrobky. Tak sa aj stalo. Prechádzala som výrobok po výrobku, ktoré som mala v zozname a pozerala som na kód: 858 a nálepku so značkou kvality. Všímala som si aj cenové rozdiely medzi slovenskými výrobkami a výrobkami zo zahraničia. Predstavte si, že som mala problém nájsť slovenskú múku. Všade boli múky z dovozu. Povedala som si, že takú nekúpim. Mimo dosahu som našla aj múku vyrábanú na Slovensku a neváhala som ju dať do košíka. Zistila som, že iba dva druhy výrobkov z môjho zoznamu boli z dovozu. Hrdo som vykročila ku pokladni a povedala som si v duchu: som šťastná, že takýmto postojom som podporila slovenskú výrobu a pričinila som sa o zamestnanosť v našich podnikoch. Ako veľmi by som si priala, aby takýchto ľudí na Slovensku bolo viac, aby každý z nás sa pričinil o to, aby sme boli soľou zeme. Pri každom výrobku, som si predstavila námahu našich poľnohospodárov, ktorí napriek nepriazni počasia v námahe a pote tváre obrábajú našu zem. Či nemám práve ich podporovať? Či nemám práve takýmto ľuďom pomôcť v zamestnanosti? Pred pár dňami som sa vrátila zo zahraničia, kde v predajniach je viac ako 80 % potravín iba z tej krajiny. Aj keď sú Európskej únii, stále dodávajú do obchodov ich produkty. A kde sme my Slováci. Pri otváraní ZOH v Rusku boli aj naši športovci. V krátkej reportáži bolo povedané: „My jej to môžeme iba závidieť.“ A čo tak povedať: „My jej to z celého srdca prajeme.“ Aký diametrálny rozdiel. Prečo naše slová sú orientované negatívne? Prečo preferujeme závisť pred žičením? Prečo nedoprajeme susedovi, priateľovi? Negatívnych vecí je veľa. Pozrime sa na svet pozitívne. Skúsme sa na veci pozrieť ináč ako doteraz. Keď začneme meniť seba, zmeníme aj iných bez toho, aby sme to my sami chceli. Dobrota, spravodlivosť, ochota pomáhať, ľudskosť,… sú „nákazlivé“. Prečo sa bojíme „nakaziť“ kupovaním našich výrobkov? Prečo to kvalitné, čo tu máme, iba vyvážame? Naši predkovia nepotrebovali výrobky dovážať až v takej veľkej miere ako my. A predsa mali kvalitné potraviny, menej chorôb, zdravší život spätý s prírodou, popri práci si spievali a život mali veselší. Rozvoj krajiny neovplyvňujú len politické rozhodnutia ani ekonomické ukazovatele, ale predovšetkým postoj každého Slováka v našej krajine, ktorá je výnimočná a má výnimočných a šikovných ľudí. Záleží však na tom, či každý z nás bude pracovitý, svedomitý, usilovný, spravodlivý a žičlivý. Pretože ak ľudia nezaujmú správny postoj, čo bude s našou krajinou?
© Jaroslava Kmecová, 07. 02. 2014
