že asi máš rád rozprávky. Lebo môj ocko je dospelák a rozprávky má stále rád.“
„Kam mieriš?“
„Keď si povedal učeníkom, že sú soľou zeme. Tak mi napadlo, že asi poznáš rozprávku Soľ nad zlato.“
„Páči sa mi tvoja úvaha. V mnohých rozprávkach je ukrytá Božia múdrosť. No najprv bolo Slovo a až potom rozprávky.“
„Tiež by som chcel byť soľou zeme.“
„A vieš, čo to znamená, byť soľou zeme?“
„Neviem, či viem, ale myslím si. Po prvé – nehrešiť a po druhé, robiť dobré skutky. Je to jednoduché, len keby to nebolo také ťažké.“
„Čo je pre teba ťažšie, nehrešiť alebo robiť dobré skutky?“
„Kam mieriš?“
„Rozmýšľaj.“
„Že dobrý skutok bude najkrajší, ak zároveň odolám hriechu?“
„Hej, ak to pôjde ruka v ruke, potom to bude pravé orechové.“
5. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 9. 2. 2014
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Mt 5, 13- 16
