6. veľkonočná nedeľa C – slovo k evanjeliu (Jn 14,23-29)

6_veľkonočná_C_nz (720x423)Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.“
(Jn 14, 23-29)
Tento úryvok z evanjelia je Ježišovou odpoveďou na Júdovu otázku, ktorú položil aj za ostatných: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ (Jn 14,22). Toto je dobre mať na pamäti pri jeho výklade. Ešte lepšie je pozrieť sa, čo predchádzalo Júdovej otázke. Celý rozhovor sa odohráva vo večeradle po tom ako Ježiš umyl učeníkom nohy a začal svoju rozlúčkovú reč: „Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn 14,19-21).
Júdova otázka chce odhaliť, prečo sa Ježiš zrieka svojho mesiášskeho poslania. Mesiáš podľa očakávaní vtedajšej doby i samotných učeníkov sa mal dať poznať svetu, aby nastolil prisľúbené kráľovstvo pokoja. Odmietnutie verejného odhalenia Ježišovej mesiášskej úloh chápali učeníci vo večeradle ako nepochopiteľné cúvnutie v okamihu, keď celý Jeruzalem naplnený pútnikmi pred veľkonočnými sviatkami bol rozrušený Ježišovým vzkriesením Lazára a jeho vstupom do Jeruzalema.
Ježiš však necúva zo svojho mesiášskeho poslania, ale čudujúcim sa učeníkom otvára nový horizont: chce byť Mesiášom, ktorý privádza k Otcovi, ktorý z učeníkov robí mesiášsky ľud. Inými slovami Ježiš hovorí, že chce byť Mesiášom vo svojich učeníkoch, čo je akoby pokračovaním vtelenia Slova opísaného na začiatku Jánovho evanjelia v prológu. Preto hovorí o príbytku, ktorý si s Otcom urobia v učeníkoch. Preto hovorí o Tešiteľovi, ktorý bude garantom vernosti Otcovmu Slovu v reči i skutkoch apoštolov. A preto je tu reč o darovanom pokoji, ktorý je mocnejší ako každý strach a rozrušenie.
Učeníci ešte nechápu tomuto slovu, ale to od nich Ježiš ani neočakáva. Jeho slovo je tu proroctvom, predpovedá učeníkom to, čo sa naplní pri zoslaní Ducha Svätého, kedy verejne vystúpi mesiášsky ľud s Ježišovou mocou a stane sa Božím kráľovstvom v tomto svete a znamením Božej lásky k tomuto svetu. Pri čítaní tohto evanjelia si je dobre položiť otázku ako žijeme svoju povolanie byť Božím príbytkom, Božím chrámom ako údy Kristovho tajomného tela.

© Štefan Novotný 3.5.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.