Dôvera je podstatou dnešného evanjelia. Do popredia sa dostáva pokoj plynúci z dôvery v zmŕtvychvstalého Krista, ktorý nás ubezpečuje o tom, že sa nemáme vzrušovať ani strachovať. Emócie v našom živote sú veľmi silné, ale je potrebné mnoho vecí riešiť racionálne. Je to dôležité z toho dôvodu, aby sme svoju pozornosť sústredili na dlhodobé pozitíva, nie na krátkodobé uspokojenia. „Dnes sa viac než kedykoľvek predtým objavuje výzva otvoriť cesty dôvere, dokonca aj v temných chvíľach ľudstva. Dokážeme zachytiť túto výzvu? Existujú ľudia, ktorí darovaním seba samých prinášajú svedectvo o tom, že človek nie je vydaný napospas beznádeji. Patríme k nim aj my?“ (brat Roger z Taize – Vlastnými slovami) Beznádej je slovo s veľmi jasným obsahom. Opisuje niečo bez východiska. My prežívame 6. veľkonočnú nedeľu, ktorá je ubezpečením o tom, že máme nádej. Nádej existuje v každej oblasti nášho života. Aj v ekonomike. Neustále zmeny podmienok v ekonomike, legislatíve, zákonoch, normách a nariadenia spôsobujú neustále sa zvyšujúce prostredie neistoty. Prečo je to tak? Prečo sa menia naše zákony tak často? Prečo v iných krajinách to tak nie je? Neustále prebiehajú rokovania a my očakávame konečné rozhodnutie, ktoré bude platné istú dobu. Ako môžeme ako krajina napredovať v chaose? Ako môžeme tvoriť nové veci, keď nedokážeme ani pomenovať význam slova „nové“. Práve nejasné prostredie ekonomické, podnikateľské, spoločenské, politické atď. nás vedie k tomu, aby sme boli neustále v strachu. Život v strachu je dobre živenou pôdou pre možnosť manipulácie. Tu prichádza zmŕtvychvstalý Kristus a hovorí o pokoji. Neostáva pri pokoji, ale ide ďalej, keď hovorí milujte sa a radujte sa. A kde sa momentálne nachádzame? Ochudobňujeme sa o lásku jeden voči druhému a úprimne sa nedostatočne tešíme s druhým človekom. Možno si tu položiť otázku: Ako to súvisí s ekonomikou? Ak milujem svojho brata, budem sa tešiť z jeho úspechov, budem ho podporovať v jeho práci, budem plniť si všetky záväzky voči nemu, nebudem šíriť o ňom nepravdu atď. A čo je najdôležitejšie, stále dodržím slovo, ktoré som mu dal. Ak by sme sa takto jeden voči druhému správali, naša ekonomika by vzrastala. Prečo? Pretože vládni, štátni a verejní predstavitelia, by správne porozumeli významu „služba verejnosti“. Zamestnávatelia by si uvedomovali dôležitosť rozvoja svojich zamestnancov, rozvoja svojho podnikania, zmysel pre podporu neziskového sektora. Zamestnanci by mali iný postoj voči svojmu zamestnávateľovi v zodpovednom prístupe k vykonávanej práci, v štúdiu, zdokonaľovaniu sa atď. Nezamestnaní by nečakali, kedy ich niekto zamestná, ale usilovali by sa pracovať na sebe, hľadali by možnosti samozamestnania, rozvoju remesiel, poľnohospodárstva, turizmu a podobne. Študenti by nečakali na to, aby ich pedagóg dobre ohodnotil. Nevysmievali by sa spolužiakom, ktorí študujú. Ale vážili by si pedagógov a ich túžba po nových informáciách by vzrastala. Pedagógovia by si uvedomovali vážnosť a zodpovednosť svojho povolania voči budúcim generáciám v odovzdávaní nielen poznatkov, ale aj morálnych a etických princípov. Po prečítaní a krátkom vymenovaní niektorých vecí, ktoré by boli iné, hneď odpovedáme: „To sa nedá. V našej krajine to takto nefunguje. U nás to nikdy nebude fungovať.“ Ale môže. Viete kde je u nás problém? Bojíme sa začať od seba. Prečo? Emócie nás udržiavajú v istom presvedčení, ktoré nemusí byť správne. Ale pokoj, o ktorom hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu, je reálny. Je možné, aby sme sa zmenili a začali od seba. Je možné, aby sme začali kráčať v ústrety tomu druhému a takto spoločne vzrastali. Nech nás nespája iba šport. Poďme budovať slovenskú ekonomiku, slovenské poľnohospodárstvo, školstvo, turistiku, priemysel,… Nečakajme na to, že to niekto urobí za nás. Začnime dôverovať si navzájom a pracovať na spoločnom rozvoji tejto krajiny v každej oblasti. Nečakajme na nariadenia, zákony, predpisy, vyhlášky. Teraz sa rozhodnime pracovať zodpovedne nielen voči sebe, ale aj voči všetkým ľuďom tejto krajiny.
© Jaroslava Kmecová, 03.05.2013
