Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.
Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
(Mt 5,38-48)
Aby človek mohol reálne odpovedať na zlo, musí ho dať pocítiť tomu, kto mu ublížil. Takto vyzerala spravodlivosť príkazu oko za oko a zub za zub. Komentátori poznamenávajú, že prvotným cieľom tohto príkazu bolo nepreháňať pomstu a udržať ju v prijateľnom rozsahu. Ježišovo prehĺbenie a zvnútornenie tohto nariadenia Mojžišovho zákona spočíva vo vylúčení pomsty. „Neodporujte zlému“ neznamená tolerovať zlo a už vôbec nie tolerovať Zlého v zmysle nadprirodzenej bytosti. Znamená to pri vysluhovaní spravodlivosti vylúčiť pomstu. Ježiš požaduje neliečiť zlo pomstou, ale nápravou. Preto v ďalšej ilustrácii je uvedená výzva nastaviť druhé líce a nechať plášť. Netreba zabudnúť, že reč je adresovaná učeníkom, ktorí majú mať väčšiu spravodlivosť ako experti na Mojžišov Zákon a podstata tejto novej a kvalitatívnej vyššej spravodlivosti spočíva v podobaní sa Otcovi, ktorý je na nebesiach.
Druhá „antitéza“ interpretuje v tomto duchu prikázanie o láske k blížnemu, ktoré bolo vysvetľované tak, že k nemu niektorí učitelia dodávali nenávisť k nepriateľom, medzi ktorých vo všeobecnosti patrili ľudia z pohanských národov a tí domáci, ktorí im prisluhovali. Pán Ježiš obracia výklad prikázania o láske k blížnemu práve zmienkou o pohanoch a mýtnikoch, ktorí profitovali na kolaborácii s pohanským daňovým systémom. Chváli ich, že aj oni dobre robia vo vzťahu k svojim priateľom. Požiadavka „väčšej spravodlivosti“ a podobnosti s Bohom však v sebe obsahuje aj lásku k nepriateľom, od ktorých nemožno nič dobré dostať. Ježiš však zároveň pripomína aj to, že táto „väčšia spravodlivosť“ môže čakať odmenu a učeníkom, ktorí by sa v porovnaní s pohanmi a mýtnikmi mohli nádejať, že sú na tom lepšie dáva Božiu dokonalosť ako mierku ich spravodlivosti.
© Štefan Novotný 21.2.2014
