Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“ No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.
Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“
A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. (Mt 9,27-35)
Hieronym:
K predchádzajúcemu znameniu s dcérou predstaveného a s chorou ženou sa následne pripája znamenie s dvomi slepými, takže to, čo tam ukazovala smrť a choroba, tu ukazuje slepota; a preto sa hovorí: 27 keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!
Nech počúvajú Markión, Mání a ostatní heretici, ktorí kaličia Starý Zákon, a zistia, že sa Spasiteľ nazýva Dávidovým synom. Lebo ak sa nenarodil v tele, akože sa nazýva Dávidovým synom?
A predsa nie sú prosiaci uzdravení na ceste ani prechodne, ako sa nazdávali, ale keď prišiel do svojho domu, prichádzajú k nemu, aby vstúpili. A najprv sa skúma ich viera, aby tak prijali svetlo pravej viery; preto nasleduje: 28 keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: Veríte, že to môžem urobiť?
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
A nielen preto, ale aj aby ukázal, že boli hodní uzdravenia, a aby nik nepovedal, že ak uzdravoval iba z milosrdenstva, mali byť uzdravení všetci. A aj preto od nich žiada vieru, aby ich tak priviedol k vyšším veciam. Nazvali ho totiž Dávidovým synom, a tak ich poučuje, že si o ňom treba myslieť čosi viac. Preto nepovedal: „veríte, že môžem poprosiť Otca?“ ale: „veríte, že to môžem urobiť?“ A nasleduje ich odpoveď: oni mu odpovedali: Áno, Pane. Už ho nevolajú Dávidovým synom, ale vystupujú vyššie a vyznávajú, že je Pán. Vtedy už na nich vložil ruku; preto nasleduje: 29 tu sa dotkol ich očí a povedal: Nech sa vám stane, ako ste uverili. Hovorí to, aby potvrdil ich vieru a dosvedčil, že slová, ktoré povedali, neboli len lichotením. Potom dodáva o uzdravení: 30 a oči sa im otvorili. Následne po uzdravení prikazuje nikomu nič nepovedať. A nielenže prikazuje, ale veľmi naliehavo; preto nasleduje: Ježiš im pohrozil: Ale nech sa to nik nedozvie! 31 No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.
Proti tomu nie je, keď inému povedal: choď a zvestuj Božiu slávu (porov. Lk 8,39). Učí nás totiž brániť tým, čo nás chcú chváliť kvôli nám. Ak sa však vzdáva sláva Bohu, nemáme tomu brániť, ale skôr podnecovať, aby sa tak dialo.
Hieronym
Pán to prikázal z pokory, aby sa vyhol chvastavej sláve. Oni však pamätali na láskavosť a nemohli o dobrodení mlčať.
…zástupy žasli a vraveli: Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
Stavali ho nad ostatných, lebo nielenže uzdravil, ale liečil nekonečné a nevyliečiteľné choroby ľahko a rýchlo. A to najväčšmi trápilo farizejov: stavali ho nad všetkých, nielen nad jeho súčasníkov, ale i nad tých, čo sa zrodili v Izraeli predtým. Popudení farizeji ho teda osočovali opačne: preto nasleduje 34 ale farizeji hovorili: Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.
Hieroným
Lebo ako slepí dostávajú zrak, tak sa i nemému rozväzuje jazyk, aby rozprával a vyznával toho, koho predtým zapieral. Úžas zástupov je vyznanie národov. A farizeji svojimi falošnými obvineniami ukazujú neveru Židov, ktorá trvá až dodnes.
Hilár
A po úžase zástupu nasledovalo takéto vyznanie: „také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ Lebo toho, komu Zákon nijako nedokázal pomôcť, uzdravuje moc Slova.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi
Pán chcel takto vyvrátiť obvinenie farizejov, že zlých duchov vyháňa pomocou kniežaťa zlých duchov. Lebo keď zlý duch utrpí pohanenie, nekoná dobro, ale škodí tým, čo ho hania. Pán však urobil opak. Po pohanení a urážkach nielenže netrestá, ale ani nepokarhal, ba preukázal dobrodenia; preto nasleduje 35 a Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách. Tak nás učí neoplácať sa za obvinenia obvineniami, ale dobrom. Lebo kto po obviňovaní prestane robiť dobro, ukazuje, že ho robí pre ľudskú chválu. No ak robíš spolusluhom dobre kvôli Bohu, čokoľvek spravili, neprestávaš konať dobro, aby bola odmena väčšia.
Spracované podľa: www.catenaaurea.sk
