8. Nedeľa po Zoslaní Svätého Ducha (Mt 14,14-23)

14Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. 15 A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ 16 Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ 17 Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ 18 On povedal: „Prineste mi ich sem!“ 19Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21 A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí. 22 A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. (Mt 14,14-23)

Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi

Vieru zástupov ukazuje to, že čakali na Pána až do večera aj o hlade: preto nasleduje 15 a keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Pán očakáva, že ho budú žiadať, aby ich nakŕmil. Lebo nikde sa k zázrakom nehrnie ako prvý, ale čaká, až ho zavolajú. Nik zo zástupu však preto neprišiel. Mali pred ním veľkú bázeň a pre nástojčivú lásku ani necítili hlad. No ani učeníci nepristúpia a nepovedia „nakŕm ich“ – ešte totiž boli veľmi nedokonalí – ale hovoria „toto miesto je pusté.“ Židom sa zdalo zázračné čosi také na pustatine, keď povedali: či môže pripraviť stôl aj na púšti? (Ž 78,19) To ukazuje aj skutkami. Preto ich aj vedie na púšť, aby bol tento zázrak bez akéhokoľvek podozrenia a aby si nik nemyslel, že sa donieslo niečo na jedenie z nejakej blízkej dediny. No hoci je miesto pusté, predsa je tam ten, čo sýti okruh zeme. Hoci už hodina pokročila, ako hovoria, predsa hovoril ten, čo nepodlieha času. A hoci Pán uzdravil pred učeníkmi mnoho chorých, predsa boli takí nedokonalí, že ani nedokázali predvídať, čo spraví s chlebmi: a tak dodávajú rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo. Všimni si však učiteľovu múdrosť: nepovedal im hneď „ja ich nakŕmim“ (veď to by ani ľahko neprijali), ale dodáva sa: 16 ale Ježiš im povedal: Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!

Učeníkov však neusmernili ani predchádzajúce slová, ale stále s ním hovoria ako s človekom: preto nasleduje 17 oni mu vraveli: Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby. Na tomto sa učíme filozofiu učeníkov, ako pohrdli jedlom. Boli dvanásti, a mali päť chlebov a dve ryby. Opovrhovali telesnými vecami a zaujímali sa o duchovné.

Učeníkov to však ešte tiahlo k zemi, no Pán ich už začína viesť k tomu, čo je od neho: preto nasleduje 18 on povedal: Prineste mi ich sem! Prečo však nespraví chleby z ničoho, aby nakŕmil zástup? Aby zatvoril ústa Markiónovi a Mánímu, ktorí odcudzujú stvorenia Bohu, a skutkami učil, že všetko, čo vidíme, sú jeho diela a stvorenia. A aby ukázal, že plody dal ten, čo na počiatku povedal: zem, vyžeň zelenú bylinu (porov. Gn 1,11). Veď toto nie je o nič menšie než tamto. Nie je nič menšie spraviť z piatich chlebov toľké chleby, a podobne z rýb, než vyviesť zo zeme plody a z vody plazy a ostatné živočíchy. Ukázalo to, že on je Pánom zeme a mora.

A na príklade učeníkov sa treba poučiť. Aj keď máme málo, treba to dať tým, čo to potrebujú. Lebo keď apoštoli dostali príkaz doniesť päť chlebov, nepovedia: „čím utíšime svoj hlad?“ ale hneď poslúchajú: preto nasleduje 19 potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil a lámal. Prečo pozdvihol oči k nebu? Lebo o ňom bolo treba veriť, že je od Otca a že mu je rovný. Túto rovnosť ukázal, keď všetko urobil mocou. A že je od Otca, ukázal, keď všetko, čo robil, vzťahoval na neho a zvolával ho k tomu, čo sa dialo. Ukazuje teda oboje a raz robí zázraky mocou, raz pri modlitbe. Ďalej si treba všimnúť, že pri menších veciach pozdvihuje oči k nebu a pri väčších robí všetko mocou. Keď totiž odpustil hriechy, vzkriesil mŕtvych, spútal more, pokarhal skryté myšlienky sŕdc, vyliečil oči slepému od narodenia, čo dokáže iba Boh, nijako ho nevidíme modliť sa. Keď však rozmnožil chlieb, čo je menšie než toto všetko, vtedy pozdvihol oči k nebu, aby si vedel, že aj pri malých veciach nemal moc odinakiaľ než od Otca.

Zároveň nás poučil, že sa nemáme dotknúť jedla, kým nepoďakujeme tomu, ktorý nám dáva pokrm. Preto aj pozdvihuje oči k nebu. Učeníci totiž mali príklady mnohých iných znamení, no tohto žiaden.

dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. Týmto ich nielen poctil, ale chcel, aby po uskutočnení tohto zázraku neostali neveriaci ani nezabudli, keď sa pominie, ale dosvedčili im ho vlastné ruky. Preto aj necháva, aby zástupy najprv pocítili hlad a učeníci pristúpili a pýtali sa. Od nich potom vzal chleby, aby bolo mnoho svedectiev týchto udalostí a mali mnohé pripomienky zázraku. A keď im nedal viac než chleby a ryby a dal ich všetkým spoločne, naučil ich poníženosti, skromnosti a láske, ktorá spôsobila, že mali všetko spoločné.

Toto ich naučil i pomocou miesta, keď ich dal usadiť na trávu. Nechcel iba nakŕmiť telo, ale poučiť aj dušu. Chleby a ryby sa v rukách učeníkov rozmnožili: preto nasleduje 20 všetci jedli a nasýtili sa. A to ešte nebol koniec zázraku. Spôsobil nadbytok – nie celých chlebov, ale odrobín, aby ukázal, že ani chlebov nebolo toľko, koľko odrobín, tiež aby sa aj neprítomní dozvedeli, čo sa stalo, a aby si niekto nemyslel, že to, čo sa stalo, je prelud; preto nasleduje ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.

 

Spracované podľa http://www.catenaaurea.sk/ : Mt 14

Ilustrácia: Mozaika z St. Appolinare Nuovo, 6. storočie

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Feeding_the_multitude,_Sant%27Apollinare_Nuovo,_Ravenna.jpg

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.