Ježiš nám dnes hovorí o službe. O službe v našom zamestnaní, v Cirkvi, v rodine a v ďalších oblastiach nášho života. Služba je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Nespája sa iba s osobným životom, ale aj s profesionálnym životom. Kdekoľvek na svete sme a akékoľvek povolanie vykonávame, musíme si uvedomiť, že naša práca je služba. Služba druhým, za ktorú dostávame odmenu. Azda môže poľnohospodár, riaditeľ, upratovačka, ekonóm, politik, stolár, právnik alebo ktokoľvek iný, povedať, že jeho práca nie je službou? Každá práca je službou konkrétnym ľuďom alebo spoločnosti. Avšak táto služby môže byť vykonávaná užitočne alebo neužitočne. Pozrime sa na tento problém bližšie. „Čo robí ľudí sebeckými? Vo svojom klasickom diele Ordering Your Private World (Usporiadaj svoj svet) Gordon McDonald ponúka užitočné rozlíšenie. Hovorí, že vo svete sú dva druhy ľudí: ľudia, ktorí sú hnaní a ľudia, ktorí sú povolaní. Hnaní ľudia si myslia, že všetko patrím im. Vlastnia svoje vzťahy, vlastnia svoj majetok a vlastnia svoje pozície. Celú svoju identitu vnímajú ako súčet svojich vzťahov, majetku a pozície. Následkom toho je, že hnaní ľudia sa po celý čas usilujú uchrániť všetko, čo majú. Vidíme to aj v rodinách, kde si rodič dáva veľmi záležať na tom, aby každý vedel, že on je tam otcom (alebo ona je tam matkou) a požaduje, aby každý vyhovel jeho alebo jej prianiam bez spochybňovania jeho či jej autority. Hnaní ľudia sa vo všetkom riadia heslom: „Víťazí ten, kto skončí s najväčším počtom nazhromaždených hračiek.“ A ak siahneš na niektorú z nich, beda ti! Vlastníctvo sa stáva dôležitým prejavom ich identity. A napokon sa sami stávajú vlastníkom svojho bohatstva. Povolaní ľudia, na druhej strane, veria, že všetko im bolo prepožičané. Takto vnímajú svoje vzťahy – vedia, že nemáme žiadnu záruku, že aj zajtra našich milovaných uvidíme. Povolaní ľudia takto hľadia i na svoj majetok a vedia, že ho máme držať len voľne, tešiť sa z neho a zdieľať ho s otvorenou dlaňou. A napokon, povolaní ľudia vedia, že aj svoje pozície majú len prepožičané od Boha a ľudí, ktorých sa usilujú ovplyvňovať. Nejde im o ochranu svojho vlastníctva – povolaní lídri sa správajú ako dobrí správcovia toho, čo im bolo požičané.“ (Blanchard, K. – Hodges, P.: Viesť ako Ježiš. Prekvapivé aplikácie pre vedenie ľudí z najväčšieho príkladu líderstva všetkých čias.) Nik z nás nie je dokonalý a túžba vlastniť čo najviac vecí, majetku a so smútkom možno konštatovať, že aj ľudí, je veľká. No tu prichádza Ježiš a hovorí nám o tom, že nemožno slúžiť dvom pánom. Ale čo môže každý z nás v tejto veci spraviť? Končí sa obdobie fašiangov a prichádza pôst. Doteraz sme sa zabávali, radovali, tešili a možno sme sa nad takýmito zložitejšími vecami ani nezamýšľali. Pred nami je obdobie pôstu. Času na stíšenie, zamyslenie sa nad svojim životom, postojom, ďalším smerovaním. Máme výbornú príležitosť zamyslieť sa nad tým, komu a ako slúžime. Sme hnanými alebo povolanými ľuďmi? Chceme slúžiť alebo iba vlastniť? Vlastníctvo nie je zlé, zlé je lipnutie na ňom. Prajem nám všetkým, aby sme si vychutnali tento čas radosti a od popolcovej stredy sa viac vhĺbili do seba a spoznávali dôležitosť služby. Každá práca, ktorú vykonávame, je veľmi potrebná. Každý z nás môže svojou prácou robiť veľkú a Bohu milú službu konkrétnym ľuďom. Od nás záleží, aký postoj zaujmeme.
© Jaroslava Kmecová, 01. 03. 2014
