sa mi konečne prestal posmievať. Trvalo to roky a dosť ma to ubíjalo.“
„Chápem. Dúfam, že si si to nevynútil ručne stručne.“
„To by dopadlo. Vieš dobre, že sa biť neviem. Celá jeho partia by sa na mňa vrhla a zostala by zo mňa len kôpka nešťastia. Bál som sa ho aj bez bitky. Stále do mňa vyrýval, že mám oblečené staré handry, že nemám ani poriadny mobil, a tak podobne.“
„To je ten najbohatší v triede?“
„Presne ten.“
„Nie je to zlý chlapec, len sa nasilu taký robí.“
„Asi máš pravdu, vlastne určite máš pravdu, lebo to čo sa stálo minulý týždeň, to by hocikto nedokázal.“
„Čím si ho prevychoval?“
„Ja? To nie ja, to on sám. Pamätáš sa na toho bezdomovca, čo mu chlapci kopli do klobúka?“
„Myslíš toho, čo si mu daroval nájdenú päťeurovku?“
„Tak on sa o tom príbehu dozvedel na druhý deň v škole. Chlapci čakali, že ako ma vysmeje a ako stúpnu v jeho očiach. Pravdupovediac, ja som čakal to isté. A vieš ako zareagoval?“
„Nevysmial ťa.“
„Keby len to, povedal chlapcom, že sú hlúpi puboši a že nič nepochopili. Potom prišiel ku mne. Pravdu? Podlomili sa mi kolená. On ma však normálne potľapkal po ramene a povedal, že ´OK, brácho.´ Chápeš? OK, brácho.“
„Vravel som, nie je to zlý chlapec.“
30. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 26. 10. 2014
Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Mt 22, 34-40
