V dnešnom evanjeliu Ježiš povedal Jánovi: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Spravodlivosť je slovo, ktoré v našej ekonomike stratilo na sile a význame. Teraz je čas, aby sme toto slovo podrobnejšie vysvetlili a vrátili ho do našich ekonomických vzťahov, tam kde od nepamäti patrí. Dnes zaznamenávame vážne sociálne problémy, ktoré sú zavinené vlastnými rozhodnutiami človeka, preto je nevyhnutné objasniť si našu situáciu a dôsledky našich rozhodnutí. Samozrejme v tomto prípade samotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie ako aj dôsledky tohto rozhodnutia znáša konkrétny človek a do istej miery aj jeho rodina. Sú aj problémy, ktoré sú zavinené externými rozhodnutiami človeka alebo skupiny ľudí. Ide tu napríklad o prijímanie zákonov, rozhodnutí, nariadení, uznesení a vykonávanie iných činností spôsobujúcich sociálne problémy alebo prehlbovanie sociálnych problémov. Avšak jedno rozhodnutie podnecuje druhé a medzi nimi je prirodzená nadväznosť. (Napr. Ak by si človek nezvolil vládu, ktorá robí nesprávne rozhodnutia, neboli by ani on vystavený zložitým a nepríjemným rozhodnutiam s vážnymi dôsledkami.) V minulosti sa tieto nesprávne rozhodnutia odvolávali na spoločenskú zodpovednosť. Rozhodnutie človeka alebo skupiny ľudí je jasne identifikovateľné a tým pádom je možné presne určiť aj podiel zodpovednosti za nesprávne prijímané rozhodnutia a je možné určiť aj mieru zavinenia. „Skutočnosť, že človek používa rozum, neznamená, že sa nemôže dopustiť chyby. I také „tvrdé“ vedy ako fyzika a chémia zažili omyly a prešli vášnivými spormi. Nikto nie je vševediaci alebo neomylný – mimochodom, to je jeden zo zákonov patriacich ľudskej podstate.“ (ROTHBARD, M. N. – Etika svobody) Tu sa vytvára priestor na uvažovanie, či je človek pod vládou rozumu, alebo pod vládou vášní. O tom pojednávajú rôzni filozofi. Hasselberg reagoval na Humea, ktorý hovoril, že rozum je pod priamou vládou vášní. Hasselbert píše: „Spoločenský poriadok nie je možný, pokiaľ človek nie je schopný pochopiť, čo to je, aké sú jeho prednosti a aké normy chovania sú nevyhnutné k jeho nastoleniu a udržaniu. Jedná sa o rešpekt k druhej osobe a jej riadne nadobudnutému majetku, to je podstata spravodlivosti… Spravodlivosť je ale produktom rozumu, nie vášní. Spravodlivosť je nevyhnutným základom spoločenského radu, spoločenského poriadku a je nevyhnutný pre ľudské blaho a šťastie. Ak je tomu tak, potom vášne musia byť pod kontrolou noriem, nie naopak.“( HESSELBERG, A. K. – Hume, Natural and Justice) Sloboda človeka predsa nie je len o rozhodovaní sa, ale aj o braní zodpovednosti, za každé rozhodnutie v súkromnom a pracovnom živote, zvlášť pri rozhodnutiach týkajúcich sa vzniku a riešenia sociálnych problémov. Z každej strany človek počúva o spravodlivosti. Je mnoho správ, ktoré odsudzujú nespravodlivosť človeka. „Spravodlivosťou budú všetci nazývať stav, na základe ktorého sú ľudia schopní spravodlivo konať a skutočne aj spravodlivo konajú a chcú to, čo je spravodlivé. Práve tak je to aj s nespravodlivosťou, na základe ktorej ľudia nespravodlivo konajú a chcú to, čo je nespravodlivé.“ (ARISTOTELES – Etika Nikomachova) Aká je definícia spravodlivosti a kedy možno hovoriť o nespravodlivosti? „Vezmime si za východisko mnohoraké významy výrazu „nespravodlivý“. Zdá sa, že nespravodlivý je ten, kto nedbá na zákony, ďalej ten, kto si nárokuje mať viac, a napokon ten, kto nedbá na občiansku rovnosť, takže je jasné, že spravodlivý bude ten, kto dbá na zákony a občiansku rovnosť. Právo je teda úcta k zákonu a občianskej rovnosti, bezprávie je nedbanie na zákony a občiansku rovnosť. Keďže nespravodlivý človek si nárokuje mať viac, zameriava svoju túžbu na dobrá, nie na všetky, iba na tie, od ktorých závisí úspech a neúspech, ktoré sú osebe vždy dobrami, ale nie pre každého. Ľudia si ich želajú a ženú sa za nimi, hoci by to nemali tak robiť, mali by si iba želať, aby to, čo je osebe dobré, bolo dobré aj pre nich, a mali by si voliť to, čo je pre nich dobré. Nespravodlivý človek sa však nerozhoduje vždy len pre väčší diel, rozhoduje sa aj za menší, totiž pri veciach, ktoré sú osebe zlom. Ale pretože sa aj menšie zlo zdá v istom zmysle dobrom a želanie mať viac sa vzťahuje práve na dobro, zdá sa, že je človekom nárokujúcim si mať viac. A nedbá na rovnosť; to je totiž širší a všeobecnejší pojem.“ (ARISTOTELES – Etika Nikomachova) Človek má veľké túžby, plán a sny. Často sa tieto túžby sa týkajú aj vlastnenia majetku, peňazí, moci a podobne. Samotná túžba nemusí byť zlá, ale pozor na spôsob realizovania svojich cieľov, plánov a túžob. Naše rozhodnutie byť spravodlivý je potrebné najprv spraviť vo svojom vlastnom srdci. Potom je potrebné sa neprestajne snažiť o spravodlivosť. Snažiť sa každý deň v každom našom rozhodnutí prosiť Boha o múdrosť a o spravodlivosť. Rast ekonomiky a zmierňovanie sociálnych problémoch stojí na našom poznaní, túžbach a rozhodnutiach. Lebo sa patrí, aby sme robili všetko, čo je spravodlivé. Nebojme sa robiť rozhodnutia, ktoré sú spravodlivé, nikomu nekrivdia, nikoho neoberajú o majetok, nepodporujú klamstvo a neprávosť,…
© Jaroslava Kmecová, 07. 01. 2014
