Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“
Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.
Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
(Mt 3,13-17)
Ježiš meria z Galiley dlhú cestu údolím Jordánu k Jánovi Krstiteľovi. Evanjelista Matúš uvádza, že jediným dôvodom bola Ježišova túžba dať sa Jánovi pokrstiť. Zároveň ako jediný uvádza Ježišov dialóg, alebo „spor“ s Jánom Krstiteľom, ktorý ho odmieta pokrstiť. Podriadenie sa Ježiša Jánovmu krstu bolo neprijateľné nielen pre Jána Krstiteľa, ale určite aj pre ďalšiu generáciu, ktorá ešte rozumela tomuto židovskému očisťovaciemu obradu a zároveň už vedela, že Ježiš je Boží Mesiáš. Ide najmä o prvotnú komunitu pozostávajúcu z kresťanov, ktorí boli Židia a dobre poznali židovské zvyky a Mojžišov Zákon.
Ján Krstiteľ sa sám predstavoval ako ten, ktorý je hlasom volajúcim po príprave cesty pre väčšieho od neho – pre Mesiáša. Hovoril o tom, že Mesiáš bude očisťovať nie vodou, ale Božím Duchom. Bude krstiť – ponárať – v Duchu. Preto hovorí Ježišovi, že by sa mu mal dať on sám pokrstiť. Ježišova odpoveď sa odvoláva na spravodlivosť: „patrí sa, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“. Čo však je spravodlivé na tom, že väčší a mocnejší sa má dať očistiť menším a slabším?
Pri odpovedi na túto otázku je najprv dobré všimnúť si, že sú to Ježišove prvé slová v Matúšovom evanjeliu. Doteraz Ježiš nič v Matúšovi nepovedal. Druhým krokom je čítať „všetko, čo je spravodlivé“ ako „všetkú (úplnú) spravodlivosť“, aj keď je to možno krkolomné z hľadiska slovenského jazyka, ale sedí to presnejšie k originálu. Ježišovo podriadenie sa Jánovmu krstu je teda súčasťou Ježišovej „úplnej spravodlivosti“.
Toto prvé Ježišovo slovo v Matúšovom evanjeliu je začiatok jeho programovej reči, ktorá pokračuje v piatej až siedmej kapitole pod všeobecným označením ako horská reč, alebo reč na vrchu. Hneď na jej začiatku je v rámci blahoslavenstiev spomenutá spravodlivosť, ktorá je prenasledovaná. O pár veršov ďalej je Ježišova provokačná veta: „Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 5,20) Táto veta nám môže pomôcť pochopiť Ježišovu „úplnú spravodlivosť“ z dialógu s Jánom Krstiteľom. Ježiš je Mesiáš, ktorý prichádza prekonať všetky formy ľudskej spravodlivosti. Prichádza ukázať „väčšiu“ resp. „najväčšiu“ spravodlivosť a ňou je zjavenie Božej lásky. On sám je tým zjavením a preto nad ním pri Jánovom pokorujúcom krste zaznieva. „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“.
Zároveň Ježiš ukazuje, že takejto väčšej spravodlivosti je schopný každý, kto prijme jeho pozvanie. Krásne je to vyjadrené v horskej reči vo výzve k pokornému odpúšťaniu:
„Počuli ste, že bolo povedané: “Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,43-45).
A veľmi motivujúco sa to opakuje v pozvaní posilniť sa pri Ježišovi:
„Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11,27-30)
Odpor Jána Krstiteľa bol zlomený. A ak by sa niekto pýtal, kedy bol pokrstený Ján Krstiteľ, možno mu celkom pokojne povedať, že vtedy, keď krstil Ježiša v Jordáne. Vtedy sa Jána dotkla Ježišova „úplná spravodlivosť“
© Štefan Novotný 10.1.2014
