Krst Pána (Rim 6, 3b-11)

3b Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? 4 Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my kráčali v novej kvalite života. 5 Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu s istotou budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. 6 Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. 7Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. 8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. 9 Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. 10 Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. 11 Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi. (Rim 6,3b-11)

Čo vidíme pri krste Pána? Pustatinu, kamenistú púšť v Júdey, vody rieky Jordán, ktorá v miestach krstu pretína púšť… Voda a pustatina, nepohostinná púšť bez života, pozornému čitateľovi pripomína začiatky stvorenia. Aj tam z ničoho vzniká prvotná „nehostinná“ voda a zem (Gn 1,2). Boží Duch postupne formuje, tvorí viditeľný, usporiadaný svet. Krst je novým stvorením – začiatkom nového procesu. Vidíme tam Jána Krstiteľa, ktorý pozýva k obráteniu, k opusteniu, k vzdaniu sa hriechu. Lebo nie je dobré človeku tak ako je, s jeho omylmi, chybami, hriechmi…s nepriznanou slabosťou a zlobou, lebo ony neprinášajú pokoj. Práve naopak. Vidíme aj Ježiša, ktorý vstupuje k hriešnikom, aby sa s nimi stotožnil. Toto je nové stvorenie, stvorenie nového životného štýlu, nového srdca.
Boh sa správa čudne. Neprichádza ako kráľ, aby spravodlivo zúčtoval. Posiela svojho syna, aby sa stotožnil s vlastným stvorením. Jeho spravodlivosť spočíva v tom, že sám berie na seba ľudský údel, vstupuje do krehkosti ľudského života, aby ho premenil zvnútra. Boh koná „proti logike a poriadku“. A my všetci dobre poznáme, čo znamená spravodlivosť: naprav, vráť, opusť…až po „už nemáš viac šancí“ či dokonca popraviť…
Hľa Božie milosrdenstvo! Miesto trestu dáva pomocnú ruku. Miesto zničenia obnovuje. Miesto zúčtovania, sám platí. Byzantská liturgia počas kráľovských hodiniek v predvečer sviatku Krstu právom spieva: Pán dnes stojí v jordánskych vodách a volá k Jánovi: Neboj sa ma pokrstiť, lebo som prišiel zachrániť Adama, prvého stvoreného. Preto je tento sviatok v prvom rade dôvodom k vďačnosti a radosti. Dôvodom sa pokloniť Tomu, ktorý nechce, aby som zaplatil za svoje hriechy, omyly, slabosti, ješitnosť…ale aby som prijal jeho záchranu a nový život.

Keď Ježiš vychádza z vôd Jordánu, počuť hlas Otca a vidieť znamenie Sv. Ducha – holubicu. Toto je môj milovaný Syn znamená aj On je cesta, ktorá privádza ku mne, nasledujte ho!!! Preto Pavol pripomína neviete…že ste zomreli s Kristom…hriechu??? Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu s istotou budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. (Rim 6, 5-6) Krst je teda ponorením do Ježišovej smrti, v ktorej sa oslobodzujeme od starého človeka – starého spôsobu myslenia a života. Oslobodení máme možnosť žiť ináč – žiť nový život. Grécka formulácia ἵνα καταργηθῇ τὸ σῶμα τῆς ἁμαρτίας môže byť preložená aj ako „aby hriešne telo nami nevládlo – aby hriešne telo nás neovládalo – aby sa hriešne telo stalo neefektívnym, nemajúcim vplyv“. Zmysel je teda v tomto: Krstom bola moc hriešnosti zničená a my už nemusíme otročiť hriechu – sme oslobodení! Toto je druhá vec, za ktorú treba dnes ďakovať. Zároveň si uvedomiť, že môžem žiť ináč. Takto zmýšľajte aj vy o sebe: ste mŕtvi hriechu. (Rim 6, 11)

©Róbert Jáger, 2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.