Láska

svadbaBola nádherná. Snehobiele šaty s jemnými trblietkami a závoj od hlavy až po zem. Nič krajšie určite neexistuje. Takto a podobne rozmýšľala malá družička v ružových princezničkovských šatách. Spočiatku ju každý pochválil, že aká je krásna, že skoro ako nevesta, no napokon sa ocitla v kúte a všetci sa krútili iba okolo nevesty. Do srdiečka jej razom vošlo toľko bôľu, že to nevládala uniesť.

Keď v kostole kňaz prečítal, že muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke, vedela, že ide do tuhého. Nadobro stratí svoju staršiu sestru, ktorú tak veľmi milovala. Bolo také prirodzené rozplakať sa. Všetci sa usmievali, iba malej princeznej tiekli slzy ako hrachy.

„Prečo si tak veľmi plakala?“ spýtali sa jej po obrade, keď už boli pousádzaní pri stoloch. Sprvoti nechcela povedať, no napokon to znej vyliezlo:

„Mne je mojej sestričky tak veľmi ľúto, že sa vydáva,“ a znovu jej začalo kriviť úsmev.

„Ľúto? Pozri, aká je šťastná,“ presviedčali ju rodičia.

„A vám nie je ľúto, že už nás nebude mať rada?“ odpovedala trhaným hláskom.

„Och ty naša hlavička, makovička. Určite nás bude mať naďalej rada. Aj my ju. Len sa zaľúbila a chce si založiť rodinu. My s ockom sme sa pred rokmi tiež do seba zaľúbili a vzali sme sa. A tvojich starých rodičov sme neprestali milovať. Ktovie, možno takto o rok bude z teba teta,“ poučovali ju rodičia najlepšie ako vedeli. No mohli byť radšej ticho.

„Ja nechcem byť teta, ja som ešte maličká,“ definitívne sa rozplakala princezná a nebolo možné ju utíšiť.

Hádam sa o pár rokov na tom videu zasmeje, lebo pochopí, že čistá láska je deliteľná donekonečna, pričom z nej vôbec neubudne. Skôr naopak..

© Júlia Hubeňáková, 4. 10. 2015   27. nedeľa v Cezročnom období

Pristúpili farizeji a pokúšali Ježiša. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.

On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“

Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“

Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.

Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.

A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

Doma sa ho učeníci znova na to pýtali.

On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.

Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. Mk 10, 2-16

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.