Maximilián

Maxo28. nedeľa v cezročnom období

Lístie na stromoch hralo všetkými farbami. Od sýtozelenej, cez jej všetky odtiene, až po škoricovú a jej všetky odtiene. A keď sa zadarilo a cez tú paletu zasvietilo slnko, Maxo bol schopný pod takýmto stromom ležať až na veky večné. Také to bolo nádherné. Až tak dlho sa však nedalo, iba sem tam si ukradol chvíľku, pokým mamka kamsi odbehla, alebo keď ocko telefonoval. Zbierali totiž zo záhradky úrodu. Najprv mrkvu, potom petržlen, kaleráby, dokonca aj špenát, ktorý koncom leta s mamkou po druhýkrát vysiali. Práca im šla od ruky, dnes boli všetci doma, a tak hriadka po hriadke menila miesto prechodného pobytu. Maxo behal s fúrikom pomedzi krtince a robil spojku medzi ostatnými. Neskoro popoludní, keď už bola záhrada ako vymetená, začali zeleninu ukladať. Mrkvu do piesku, kaleráby do debničiek, čosi zmraziť, čosi pomlieť; mamka tomu šéfovala, ostatní len plnili príkazy. Maxo si všimol, že zo všetkého, čo sa im urodilo, mamka dávala pár kúskov bokom. Dokonca aj z toho, čo pozbierali koncom leta. Potom to naskladala do jednej prepravky a nakázala: „Maxo, nalož všetko na fúrik a odvez  to…“ Maxo ju nenechal dopovedať: „Áno, mami, viem komu to mám odviesť, rodine, v ktorej býva Pán Ježiš. Ako poďakovanie,“ tuho ju objal a o chvíľu fujazdil s nákladom. Ak si švihne, mohol by stihnúť poležať si v záhrade pod stromom. Slnečné lúče sa ešte hrali s lístím.

© Júlia Hubeňáková,  13. 10. 2013

 

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“

Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.

Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.

Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“

A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ Lk 17, 11-19

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.