Melánia

MMMVysvedčenie mala fádne, už ju netešili jednotky zvrchu až nadol. Rodičia by jej ani iné známky netolerovali. Doma ju čakala pizza a mala sa rozhodnúť, kam  pôjdu na dovolenku. Bolo jej to jedno. Najradšej by zostala doma. Aspoň by mohla pomáhať svojej najlepšej kamarátke, ktorú rodičia tak veľmi neznášali. Keby tak vedeli, že namiesto angličtiny sa s ňou spolu učila, a keby vedeli, že nemala na vysvedčení ani jednu trojku, a keby vedeli, aké to majú doma ťažké, lebo ich ocko nemá prácu a začal piť a vystrájať… Nič z toho nevedeli, nechceli vedieť. Žili len pre svoj biznis. Jediné, čo počula bolo, že doba je ťažká a musia sa obracať a že ona, Melánia, sa musí učiť, aby to niekam dotiahla.

„Tak kam pôjdeme?“ nechápala mama, keď Melánia neprítomne obracala stránky katalógov. „Musím ísť aj ja?  Najradšej by som chodila s deckami na kúpalisko,“ skúšala Melánia. Mama sa odula a tresla dvermi. Nastalo ticho. Melánia sa zvalila na gauč a zaspala. Predvečerom cinkol mobil. „Ahoj, tak čo, dostala si doma pochvalu?“ spýtala sa potichu. Začula prerývané vzlykanie. Ocko ich vyhodil z domu. Budú sa môcť vrátiť, až keď zaspí.

„Mamka, maminka, mohla by dnes u nás prespať moja spolužiačka? Má problém. Jej ocko nemá prácu a teraz to majú ťažké. Tak môže?“ zaprosila. „V žiadnom prípade, keď ty máš viac pochopenia pre cudzích, ako pre vlastnú matku, ktorá by ti dala všetko na svete, tak nečakaj, že tu dovolím spať nejakej čvarge., aby nám tu navláčila blchy,“ zavelila mama a opäť tresla dvermi. Melánia zbalila dva spacáky a ako myška sa vytratila. Nikto si to ani nevšimol.

© Júlia Hubeňáková, 30. 6. 2013

Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.

Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“

On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.

Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“

Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“

Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ Lk 9, 51-62

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.