Prišlo kráľovstvo života, bola zlomená vláda smrti. Zjavilo sa nové pokolenie, nový život, iný spôsob života, zmenila sa sama naša prirodzenosť. Aké pokolenie? Také, „čo sa nenarodilo ani z krvi, ani z vôle muža, ani z vôle tela, ale z Boha“ (Jn 1,13).
Ako sa to môže stať?, pýtaš sa. Počúvaj, nakrátko ti to vysvetlím. Toto pokolenie sa počalo vierou, krstným znovuzrodením prichádza na svetlo, jeho dojkou je Cirkev, jej učenie a zásady saje ako prsia a nebeský chlieb má za pokrm. Jeho vekovou zrelosťou je svätý spôsob života, svadbou dôverné spoločenstvo s múdrosťou, deťmi nádej, domovom Kráľovstvo, dedičstvom a bohatstvom rajské slasti. Jeho koncom nie je smrť, ale ten blažený a večný život, ktorý je pripravený pre tých, čo sú ho hodní.
„Toto je deň, ktorý učinil Pán.“ (Ž 118,24) A je celkom iný ako dni, ktoré boli ustanovené pri stvorení na počiatku sveta a ktorými sa meria plynutie času. Tento je začiatkom nového stvorenia. Veď v tento deň Boh tvorí nové nebo a novú zem, ako hovorí prorok (porov. Iz 65,17). Čo za nebo? Pevnosť viery v Krista. A čo za zem? Dobré srdce, myslím, ako hovorí Pán, zem, ktorá sa napája dažďom, čo na ňu padá, a v hojnosti rodí klasy (porov. Iz 61,11). V tomto stvorení je slnkom čistý život, hviezdami čnosti, vzduchom krásne vzťahy, morom je „hĺbka bohatstva, múdrosti a vedomosti“ (porov. Rim 11,33). Trávou a rastlinami je zdravá náuka a Božie svedectvá, ktoré trhá a spása ľud pastviny, čiže Božie stádo (porov. Ž 95,7). Stromami prinášajúcimi ovocie je zachovávanie prikázaní.
V tento deň bol stvorený pravý človek, na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1,26-27). Nezačína sa ti teda svet „týmto dňom, ktorý učinil Pán“? Či nehovorí prorok, že ani tento deň nie je ako iné dni, ani noc ako iné noci (porov. Zach 14,7)? Ale ešte sme nevysvetlili, čo je na tejto milosti najzvláštnejšie. Tento deň odstránil bolesti smrti; tento deň zrodil prvorodeného z mŕtvych.
„Vystupujem,“ hovorí, „k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ (Jn 20,17) Aká krásna a dobrá zvesť! On, hoci je Jednorodeným, stal sa pre nás človekom, aby nás urobil svojimi bratmi, a ako človek predstupuje pred pravého Otca, aby so sebou pritiahol k nemu všetkých svojich bratov.
Z Rečí svätého biskupa Gregora Nyssenského, (Oratio 1 in Christi resurrectionem: PG 46, 603-606. 626-627)
