Nedeľa pred Narodením – Nedeľa otcov (Mt 1,1-25)

theotokos-icon-cc-phool-4-XCK dnešnej nedeli neodmysliteľne patrí slovo proroka, ktoré cituje Matúš, keď vysvetľuje udalosti spojené s narodením Ježiša. Všetko sa stalo, aby sa splnili prorocké slová (Mt 1,22-23). Prorocké slová sa nachádzajú u Izaiáša:

1 V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. 2 Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. 3 A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, 4 a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna. 5 Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac: 6 »Tiahnime do Júdska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!« 7 Toto hovorí Pán, Jahve: »Nestane sa tak a nebude tak, 8 lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom. 9 Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte.«“

10 Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: 11 „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!“ 12 Ale Achaz vravel: „Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.“ 13 Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!

Žiadaj si znamenie od Pána! – hovorí prorok Izaiáš kráľovi Achazovi (Iz 7,11). Žiadaj si znamenie, aby si sa presvedčil, že Pánovo slovo je spoľahlivé, verné a efektívne. Žiadaj si znamenie, aby si sa presvedčil, že sa skutočne splní. Že sa naň dá spoľahnúť. A to už druhýkrát prichádza za kráľom prorok. Prvýkrát kráľ mlčí. Nepočujeme jeho odpoveď. Hoci sa trasie ako stromy pri víchrici (Iz 7,2), nereaguje na slovo proroka. Pri druhom pokuse „zbožne“ odpovedá nebudem pokúšať Pána (Iz 7, 12). Na prvé počutie naozaj zbožná odpoveď, plná pokory. Ale prečo sa potom prorok nahnevá? Lebo táto odpoveď bola skôr výsmechom a iróniou. Kráľ už mal svoj plán: spoľahne sa na Asýrsko, od ktorého očakáva ochranu pred severnými susedmi. Preto mlčí aj prvýkrát, keď mu prorok prináša slovo útechy a nádeje: : Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne.. (Iz 7,4nn).
Aj k Jozefovi prišiel Boží posol (gr. angelos – posol, poslaný) s rovnakým slovom útechy a nádeje. A Jozef tiež mlčí. Nehovorí nič! (Mt 1, 20-23). Jozef neodpovedá slovami, Jozef odpovedá skutkami: keď sa prebudil, urobil ako mu prikázal Pánov anjel (Mt 1,24).

My všetci sme v podobnej situácii. Pred sviatkami aj pre nás zaznievajú prorocké slová. Žiadaj si znamenie! Žiadaj si znamenie, aby si sa presvedčil, že Pánovo slovo je spoľahlivé, efektívne. Že sa stáva skutočnosťou a možno mu dôverovať v každodennom živote. Aké sú moje reakcie na Božie slovo?? Nie je to mnohokrát mlčanie? Mlčanie, za ktoré skrývam nedôveru a odstup? Alebo nie je to „zbožné“ odmietnutie nebudem pokúšať, za ktorým sa skrýva irónia pohŕdania a vlastný „osvedčený plán“???? Pre tieto dva postoje sa nám mnohokrát zdá, že Pán je ďaleko. Neodpovedá, nekoná, necháva nás samých. A potom sa snažíme sami nejako nájsť „svoje“ šťastie.
Aké teda znamenie by som si mal žiadať? Čo by bolo tým silným znakom, z ktorého sa presvedčím, že Pán neklame, že je blízko, že koná??? Určite by sme nemali pokúšať Pána znameniami typu „chcem vyhrať v lotérii“ alebo „nech sa premenia tieto kamene na chlieb“ či „nech zmiznú všetky prekážky, ktoré mi bránia v sebarealizácii“. Toto by bolo pokúšaním!!

Obrovské znamenie, o ktoré treba prosiť je toto: aby som zrealizoval, Bože, tvoje slovo obrátenia! Daj, Bože, aby som menil svoje myslenie, postoje a skutky. Daj, Bože, aby som sa stal trpezlivým, zhovievavým, miernym (porov. Gal 5,22-23); aby som zanechal závisť, rozkolníctvo, sváry a ustavičné kritizovanie iných (porov. Gal 5,19-21).
Moja vnútorná premena a z nej vyplývajúce postoje je tým najväčším znamením, o ktoré treba nielen prosiť, ale ktoré aj sám Pán chce dať. Čaká na moju odpoveď, ako čakal na odpoveď kráľa Achaza. Stačí pomenovať a vykročiť, lebo my všetci sme v krste a v myropomazaní (birmovke) boli ponorení do Božieho života a prijali sme ako spoločníka Ducha. Silu a možnosť máme, ale žiada sa slobodné rozhodnutie. Nezabúdajme, že sme stvorení ako slobodné bytosti a nikto – ani Boh – nás nemôže donucovať.
Sviatky Narodenia Pána sú o vtelení Slova. A Slovo sa chce znovu vteliť. Do tvojho, do môjho života. Boh chce nanovo vstúpiť do ľudského diania. Každý z nás sa dokáže stíšiť a pozrieť sa na seba. Dokážeme vidieť, čo potrebujem zmeniť. Aká zmena by ma urobila lepším človekom. Neváhajme vziať Písmo do rúk! Apoštol Pavol ponúka príležitosť zamyslieť sa, kde je to miesto, kde je ten vzťah alebo perspektíva, do ktorej by som fakt potreboval zmenu:
18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. 19 A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, 20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, 21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. 22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. 24 Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. (Gal 5,18-25)
Boh hovorí kráľovi Ak neuveríte, veru neobstojíte! Je to vskutku tak: ak neuveríš Slovu, že ty to môžeš s Ním uskutočniť, veru neobstojíš. A hrozí, že aj tieto Vianoce budú iba predlženým víkendom.

© Róbert Jáger, 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.